Toskánsko patrí k najnavštevovanejším talianskym regiónom a výlet do Florencie sa považuje takmer za povinnosť. Ak nie ste priaznivci umenia alebo sa obávate, že aj vás by mohol postihnúť tzv. Florentský syndróm, nevešajte hlavu. Aj Florencia ponúka mnoho zaujímavých miest pod šírym nebom, z ktorých dýcha renesancia i pravé Taliansko. Píše Lucie Semanská pre portál lidovky.cz.
Keď francúzsky spisovateľ Stendhal na začiatku 19. storočia navštívil Florenciu, pocítil náhle zrýchlený tlkot srdca, malátnosť a neobvyklú úzkosť až paniku. Stendhal dospel k záveru, že to tak je z nadmiery umenia a krásy, ktoré tento klenot Toskánska ponúka. V 20. storočí sa stal tzv. Stendhalov syndróm oficiálne uznaným psychosomatickým ochoreniam. Niet divu, nie nadarmo sa Florencia prezýva perla renesancie.
Kozmopolitným a kultivovaným mestom sa Florencia stala za obdobia vlády rodu Mediciovcov, ktorí s drobnými prestávkami panovali od 14. do začiatku 17. storočia. Boli to práve Mediciovci, vďaka ktorým dnes galéria Uffizi zhromažďuje najväčšiu zbierku renesančného umenia na svete. S Florenciou je však spojené mnoho ďalších zvučných mien - Michelangelo, Galileo Galilei, Machiavelli, autor Božskej komédie Dante Alighieri, pochádza odtiaľto slávny moreplavec Amerigo Vespucci či spisovateľ Carlo Collodi, vlastným menom Carlo Lorenzini. Že vám toto meno nič nehovorí? Potom vedzte, že práve na jeho odkaz narazíte takmer všade. Carlo Collodi je tým, kto vytvoril postavičku Pinocchia, dnes obľúbeného suveníru, ktorý nájdete v mnohých podobách v každom stánku.
Niekoľkometrové rady pred galériou Uffizi, Accademiou (kde sa nachádza slávna Michelangelova socha Dávida) a neprehliadnuteľným dómom sú na dennom poriadku. Do samotnej katedrály dómu je však zástup záujemcov oveľa menší, a ak vás nemrzí, že nevyšplháte 463 schodov hore ku kupole a nezdoláte vrchol zvonice, ktorá je súčasťou dómu a tiež toľko chcenej prehliadky, variant navštíviť iba katedrálu je príjemnou alternatívou. O Dávida tiež neprídete, jeho kópiu nájdete vo Florencii hneď dvakrát.
Prechádzkou sa z centra mesta vydajte cez most Ponte Vecchio a štvrť Oltrarno na námestí Michelangelo. Odmenou za výstup do strmého kopca bude nielen socha Davida (pravda, hoci len kópia), ale predovšetkým celá Florencia ako na dlani. Cestou späť si môžete oddýchnuť v príjemnej ružovej záhrade.
Na druhom, menej turistickom brehu Florencie, ešte chvíľu zostaneme. Pokiaľ po výšľape vyhladnete, riešením môže byť zamieriť na neďaleké námestie San Spirito, ktoré je plné útulných reštaurácií a barov. Večeru si môžete dať napríklad v reštaurácii Gusto Panino alebo si pizzu zjesť na schodoch pred kostolom, ako ostatní Florenčania. Každú nedeľu dopoludnia prebiehajú na námestí blšie trhy. Rozmanitá ponuka starých kníh, obrazov, porcelánu, klobúkov či oblečenia vás razom prenesie do pravého Talianska z filmov Federica Felliniho. Trh je skutočnou prehliadkou á la "čo dom dal" a možno napovie, ako vyzerá zariadenie staršieho toskánskeho bytu či vily. Prechádzku cez Ponte Vecchio, jediný most, ktorý sa Adolf Hitler pri ústupe nacistov rozhodol ušetriť, si zopakujte vo večerných hodinách, kedy tu pravidelne vyhrávajú pouliční umelci.
Ak už máte pocit, že sa o vás predsa len pokúša Stendhalov syndróm, vyrazte na výlet do blízkeho mestečka Fiesole. Autobus č. 7 jazdí každú chvíľu z námestia San Marco, cesta trvá niekoľko minút. Fiesole je maličké, ale ponúka čarovný pohľad na toskánsku krajinu. Vzhľadom k tomu, že sa mestečko nachádza na kopci, pekne z výšky uvidíte i celú Florenciu. Možno práve tu vás prekvapí, aká je v skutočnosti veľká. Aglomerácia združuje už takmer 400-tisíc obyvateľov.
Najvýznamnejšou pamätihodností Fiesole sú pozostatky po etruskom osídlení, vrátane amfiteátra. Ak sa neponáhľate, z Fiesole sa dá za necelé dve hodinky pomalou chôdzou dôjsť späť do centra Florencie. Cesta vedie najskôr pokojnou oblasťou honosných víl (vrátane jednej, ktorá patrila slávnemu rodu Mediciovcov), potom predmestím Florencie až pred sebou uvidíte opäť kopulu dómu.
Ako každé väčšie mesto, aj Florencia má svoju zelenú oázu pokoja - záhrady Boboli (Giardino di Boboli). Záhrady založil významný Medicejský vládca Cosimo I. v roku 1549, o dve storočia neskôr boli záhrady otvorené pre verejnosť. Sú súčasťou kráľovského paláca Pitti (Palazzo Pitti) a lístok do záhrad zahŕňa aj niekoľko vstupov do vnútorných expozícií. Záhrady majú veľmi prírodný ráz, nečakajte nič v štýle Versailles či pražských barokových záhrad. Pestujú sa tu citrónovníky, pozdĺž ciest rastú drobné jablone a záhrady sa pýšia širokou zbierkou sadeníc divokých ruží. Podľa všetkých informácií pramení názov záhrad Boboli z mena rodiny Bogoli, ktorým pôvodný pozemok patril. Pred kráľovským palácom sa nachádza amfiteáter a po celom parku je umiestnených množstvo sôch, často sú preto záhrady označované za múzeum pod holým nebom. Ostatne, ako by sa dala prezývať celá Florencia.