Rovnako ako mnohé ďalšie lokality v Albánsku zažíva aj Albánska riviéra obdobie rastúcej návštevnosti - mnoho návštevníkov ale chybnou voľbou cesty priamo na juh krajiny (napr. cez Macedónsko) prichádza o jej najväčšie poklady. Snúbi sa tu totiž úžasná príroda aj unikátne kultúrne pamiatky. Prečítajte si, kam vyraziť a čo rozhodne pri návšteve Albánska nevynechať podľa skúseností Roberta Dobru pre portál lidovky.cz.
Prichádzajte zo severu
Samotná Albánska riviéra sa začína za mestom Vlora, ktorá je pulzujúcim centrom kraja a ponúka živú atmosféru typickú pre prímorské mesto tohto typu a okrem iného tu 28.11.1912 bola vyhlásená samostatnosť Albánska. Začiatok cesty ďalej na juh je lemovaný menšími hotelíkmi a plážami. Prvou zastávkou môže byť mestečko Orikum, kde sa okrem klasickej turistickej infraštruktúry a menších pláží nachádza aj archeologický park (vstup len po predchádzajúcej dohode) a základňa albánskeho námorníctva.
Po prejazde Orikom ďalej po hlavnej ceste sa už začína stúpanie do oblasti národného parku Llogara. Odtiaľ je možné sa pešo vydať na výlet na polostrov Karaburun, treba však mať so sebou dostatočné zásoby vody i jedla (polostrov je suchý a neobývaný) a brať do úvahy daný terén. Na samotnom vrchole stúpania ďalej po hlavnej ceste vás čaká čarovný výhľad na veľkú časť južného pobrežia, pri dobrej viditeľnosťou je v diaľke možné vidieť aj ostrov Korfu.
V stánkoch pozdĺž cesty je možné zohnať najrôznejšie druhy miestnych byliniek a korenín (typický je hlavne čaj mali – „horský čaj“) a domáci med. Na okolitých svahoch si ale bylinky nie je problém rovno nazbierať - rastú tu naozaj hojne.
A späť dole
Po prekonaní horského pásma vás čaká klesanie po kľukatiacej sa ceste (kde sa mimochodom natáčal aj albánsky diel seriálu Top Gear) vedúci späť k moru, potom prejazd dedinou Palas a Dhërmi.
V tejto časti Albánska prevažuje vplyv ortodoxného kresťanstva, takže je po ceste na juh od tohto bodu možné naraziť na mnohé ortodoxné kostoly a kláštory; rovnako tak je tu možné naraziť aj na obyvateľstvo gréckej národnosti, ktoré sa tu dlhodobo vyskytuje. Dhërmi ponúka dve hlavné pláže, obe kamienkové s rýchlym vstupom do vody a výhľady na azúrovo modré more tu kontrastujú s oproti sa vypínajúcim horským pásmom, ktoré dosahuje výšku až 2000 metrov.
Najväčšia koncentrácia hotelov, klubov a reštaurácií je na hlavnej južnej pláži, ubytovanie je možné zohnať aj pozdĺž cesty ktorá na ňu vedie. Druhá, severnejšia pláž je o niečo pokojnejšia a sú tu okrem hotelov a ubytovania v chatkách k dispozícii i kempy.
Čarovná pláž
Ďalej na juh už cesta pokračuje kontinuálne pozdĺž mora až k Sarandi a prvá ďalšia zastávka, ktorá by určite nemala uniknúť vašej pozornosti je pláž Gjipe („Ďipe“).
Dostať sa sem je možné priamo z hlavnej cesty po novo opravenej ceste za dedinou Ilias. Po tej dôjdete až na parkovisko pri miestnom kláštore Sv. Theodora a ďalej je možné sa dostať iba pešo (cca 20 minút chôdze) alebo menším terénnym autom s pohonom 4x4. Pláž Gjipe je vyústením rovnomenného kaňonu s korytom rieky, v ktorého vnútri sa nachádzajú aj senzačné vodopády (zložito dosiahnuteľné) a vďaka svojej relatívne náročnejšej dostupnosti ponúka aj v sezóne veľmi pokojné prostredie pre kúpanie.
Niekoľko metrov od jej konca sa v skale nachádza množstvo čiastočne zatopených jaskýň a skalných prielomov. Ďalšími lokalitami, ktoré bezpochyby stoja za zmienku, sú Jaleo a Himarë. Tieto menšia centrá sa stali obľúbenou zastávkou po ceste ďalej na juh a ponúkajú, podobne ako časť Dhërmi, skôr pokojnejšiu atmosféru a podmienky na kúpanie na prvotriednej úrovni. V Himarë tiež stoja za zmienku jej staré mesto a hrad, okolo ktorého sa nachádza.
Po ceste potom narazíte na starú ponorkovú základňu a pevnosť Porto Palermo, pochádzajúce z 19. storočia.
Na dohľad od Grécka
Na samotnom juhu Albánskej riviéry sa nachádza mesto Saranda. Ide o regionálne centrum s malebným morským zálivom plným letovísk a väčších hotelov a v posledných rokoch sa z nej stále viac stáva „trendy“ lokalita pre bohatších albánskych (i cudzích) návštevníkov, na dohľad sa tu už pohodlne nachádza grécky ostrov Korfu (Kerkira). Ak sa vydáte ešte o 15 kilometrov južnejšie, neoľutujete a narazíte na dedinu Ksamil.
Ako jedno z mála prímorských sídiel v Albánsku je obklopené sériou malých ostrovčekov s ideálnymi podmienkami pre šnorchlovanie, je tu možné naraziť na pláže kamenisté aj piesočnaté a neďaleko sa nachádza jedna z najvýznamnejších pamiatok albánskeho juhu - ruiny starovekého mesta Butrint. Ide polostrov nachádzajúci sa v malebnej chránenej krajinnej zóne a samotné ruiny mesta sú jednou z niekoľkých pamiatok v rámci Albánska, ktoré sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Neobjavená riviéra
Len ťažko sa dá tvrdiť, že by tento krátky sprievodca zahŕňal všetky lokality, ktoré sú na riviére zaujímavé. Albánsko je krajina, ktorú stojí za to preskúmavať. Všeobecne je Albánska riviéra vhodná pre všetky druhy cestovateľov - ponúka miesta, ktoré sú pohodlne dostupné a ponúkajú všetok komfort podľa západných štandardov, na druhej strane sú tu aj lokality, ktoré každého návštevníka odmenia až za energiu, ktorú investuje, aby sa na také miesto dostal.
Ceny sa tu väčšinou stále pohybujú hlboko pod hranicou, na ktorú môžeme byť zvyknutí z vyhlásených destinácií (cena za osobu a noc je priemerne 15 eur v hoteli so všetkým štandardom) a kvalita im väčšinou zodpovedá alebo ich presahuje. Najvhodnejším spôsobom dopravy do Albánska zostáva cesta autom, ktorá je najrýchlejšia cez Srbsko a Kosovo (väčšina cesty po diaľnici, je potrebné so sebou mať zároveň biometrický pas i občiansky preukaz), prípadne potom po pobreží cez Chorvátsko, Bosnu a Čiernu Horu.