Slovenský raj patrí medzi najnavštevovanejšie miesta Slovenska, čomu sa rozhodne nemožno čudovať, lebo je to územie výnimočných prírodných krás. Návštevníka upúta svojimi tiesňavami či roklinami s množstvom prekrásnych vodopádov. A práve do jednej rokliny, tvorenej po stáročia riekou Hornád, vedú naše tipy na výlet, píše Jakub Procházka z portálu Hedvabnastezka.cz pre portál Lidovky.cz.
K tejto divokej tiesňave na hornom toku Hornádu sa viaže niekoľko naj. Bezpochyby patrí k najatraktívnejším trasám Národného parku Slovenský raj, zároveň je aj najdlhším kaňonom na jeho území. Rôzni sprievodcovia uvádzajú jeho dĺžku od 12 do 16 kilometrov, pretože sa nemôžu zhodnúť na tom, kde sa vlastne končí. Isté, je, že Hornád vstupuje do tiesňav pri sútoku s Veľkou Bielou vodou, neďaleko rekreačného strediska Podlesok.
Niektoré zdroje tvrdia, že sa končí pri Bielom potoku, iné že sa tiahne až k Smižanskej Maši. Predpokladám, že pravú tiesňavu opúšťa Hornád niekde pred Čingovom. Skaly nad riekou majú prevýšenie miestami až 300 metrov, čo túto roklinu Slovenského raja robí tiež najhlbšou. K ďalším naj je možné pripojiť najťažšiu prístupnosť. Miestami len pár metrov široká tiesňava, strmé skaly a prudký tok hlbokej rieky dlho nedovoľovali dostať sa týmto kaňonom inak, než po vode.
Prvý pešej prechod bol uskutočnený v roku 1906 v zime po zamrznutej hladine Hornádu a niektorí vyznávači adrenalínu vyhľadávajú tento spôsob dodnes. Až v roku 1974 bol celý kaňon spriechodnený vďaka inštalácii Chodníka horskej služby, zahŕňajúci v ťažkých úsekoch systém stúpačiek, reťazí a lávok. Práve tieto ťažké a nebezpečné partie však patria k najatraktívnejším.
Cesta sa v podstate stále drží pozdĺž rieky, ktorá niekde plynie pokojnejšie, v iných úsekoch sa nemilosrdne zakusuje do skaly, vytvára miestami jaskyne a hlboké prielomy. Tam, kde nie je miesto pre cestu, je nutné dlhé úseky prekonať po stúpačkách na skalnej stene za pomoci reťazí a lán, s hučiace riekou pod sebou. Za bielym potokom už je rieka pokojnejšie a cesta pohodlnejšie.
Hornád cestou naberá niekoľko prítokov (Kláštorský potok, Biely potok), takže ešte silnie. Na trase je tiež niekoľko odpočívadiel a vedie z nej niekoľko odbočiek, napr. Kláštorskou roklinou na Kláštorisko, takže ju nemusíte prejsť celú. Prielom Hornádu oddeľuje centrálnu časť NP Slovenský Raj a tzv. Okrajové pásmo na severe. Táto jedinečná oblasť o rozlohe 260 ha bola vyhlásená Národnou prírodnou rezerváciou. Z Maši vedie cez Čingov asi 16 kilometrov dlhý okruh náučného chodníka Prielom Hornádu.
Prístupová trasa
Celá trasa od Hrdla Hornádu až po Mašu je obojstranne priechodná ako jediná tiesňava v Slovenskom raji. Máte teda možnosť ísť buď po prúde, od západu - buď autom dôjsť na parkovisko pri rekreačnom centre Podlesok a odtiaľ po modrej k hrdlu Hornádu asi 2 kilometre.
Alebo ísť z Popradu vlakom na zastávku Vydrník, tu sa vydať po červenej cez Hrabušice k rázcestiu Hrabošice-mýto a odtiaľ po zelenej (celkom asi 5 kilometrov). Pri ceste od východu, proti prúdu, je najlepšie vyjsť od Smižian po modrej TZ, k Čingovu sú to asi len 3 kilometre.
Kláštorská roklina
Táto úzka a nedlhá roklina spája rieku Hornád a planinu Kláštorisko v NP Slovenský raj. Cesta vedie korytom potoka, ktorý pramení hore pod Kláštoriskom a vlieva sa dole do Hornádu. Meria 1,5 kilometra a prekonáva asi 200 metrový rozdiel v prevýšení. Sprístupnená turistom je až od roku 1960. Vstup dole pri Hornáde zabezpečuje lanový most cez rieku k ústiu Kláštorskej rokliny.
Cesta tiesňavou vedie strmo nahor a je na nej celkom celkom 7 vodopádov: vodopád objaviteľov, vodopád Antona Straku, dúhový vodopád, kaskády Gustáva Nedobrého, Malý vodopád, Machov vodopád a vodopád Kartuziánov, v ktorom sa údajne každý deň kúpali mnísi z niekdajšieho kartuziánského kláštora na Kláštorisku (ten je však zo všetkých najmenší). Tieto vodopády padajú z výšky aj niekoľko metrov, napr. Dúhový má 8 metrov a je nutné ich prekonávať pomocou dlhých rebríkov upevnených ku skale.
Inde je tiesňava úzka sotva niečo cez meter (najmä okolo kaskád Gustáva Nedobrého) a nad prudkou vodou sa dá pohybovať len po kovových stúpačkách. Potok v Kláštorskej rokline väčšinou nebýva príliš mohutný (okrem obdobia dažďov). Napriek tomu občas musíte šliapnuť do vody alebo sa pohybovať po klzkých popadaných kmeňoch. Kvalitná pevná obuv je teda nevyhnutnou výbavou. Tento úsek patrí k náročnejším a atraktívnejším v Slovenskom raji.
Ak sa tešíte predovšetkým na rebríky a vodopády, nemali by ste Kláštorskú roklinu vynechať.
Prístupová trasa
Vzhľadom na to, že výstup je povolený len smerom nahor, teda od Hornádu na Kláštorisko, je nutné k ústiu rokliny prejsť Prielomom Hornádu. Najbližšie je to z turistického centra Podlesok - stále po modrej asi 4,5 kilometra. Prípadne z obce Hrabušice k hrdlu Hornádu (asi 2,6 kilometre) a odtiaľ po modrej 3 kilometre. Zo Smižian je to k ústiu Kláštorskej rokliny po modrej 10 kilometrov, zo Spišských Tomášoviec asi 6 kilometrov (najprv po zelenej, od rázcestia Pod Tomášovským vyhľadom, potom po modrej).
Kláštorisko
Dá sa povedať, že Kláštorisko je srdcom Slovenského raja. Neleží síce v jeho strede, skôr na severe, ale križujú sa tu všetky hlavné turistické trasy, na všetky žiadané miesta je to odtiaľ blízko. Kláštorisko leží v nadmorskej výške 760 metrov na veľkej lúke, jednom z mála rovných a odlesnených miest bez skál v NP Slovenský raj.
Nájdete tu veľkú turistickú chatu s reštauráciou, niekoľko penziónov a pár ďalších rekreačných chát. Predovšetkým tu však stoja ruiny Kartuziánského kláštora, ktorý dal tomuto priestoru meno. Toto dobre chránené miesto je cennou archeologickou lokalitou, bolo osídlené už v dobe kamennej. V období nájazdov Tatárov slúžilo ako úkryt ľuďom v okolí a v roku 1305 tu Kartuziánsky rád vystaval kláštor.
Bol údajne tak dobre skrytý a utajený, že o ňom dlho nikto nevedel a tunajší mnísi boli v bezpečí a nikto ich nerušil. Neskôr však bol obsadený husitmi a potom dala vrchnosť kláštor zbúrať, aby neslúžil ako útočisko zbojníkom. Ku kartuziánskym mníchom možno ešte dodať pre zaujímavosť, že spolu takmer nehovorili a vraj sa denne, teda aj v zime, chodili kúpať k vodopádom do Kláštorskej rokliny.
Takúto otužilosť a odolnosť im môžu dnešní polárnici závidieť. Ruiny kláštora už niekoľko rokov opravuje občianske združenie dobrovoľníkov, ktorí tu tvoria akúsi komunitu, pracujú a bavia sa. Urobili kus práce a kláštor každým rokom rastie. Pre záujemcov robia prehliadky s odborným výkladom, prípadne pocestných nechajú u sebe prespať a po vzore mníchov za to nič nechcú. Odvďačiť sa im môžete dobrovoľným príspevkom, pomocou pri práci alebo kúpou suvenírov, ako sú tričká a pod.
Kúsok za areálom kláštora nájdete studničku sv. Bruna s pitnou vodou. Na okraji lúky je tiež symbolický cintorín tých, ktorí v Slovenskom raji prišli o život.
Prístupové trasy
Ako bolo naznačené, prístup je možný odkiaľkoľvek. Z centra Podlesok vedie ku Kláštorisku niekoľko značených trás, tá najkratšia vedie najprv po modrej smerom k Hornádu a po asi 1,2 kilometri odbočuje vpravo po zelenej, celkom má asi 5 kilometrov. Je možné tiež prejsť modrú TZ Prielomom Hornádu ku Kláštorskej rokline a odtiaľ vystúpiť ku Kláštorisku. Z Čingova je opäť niekoľko variánt ciest, najkratšia vedie stále po modrej, asi 5,5 kilometra. Z južnej strany, napr. od Stratenej, je to po značených trasách asi 20 kilometrov.