Laura Bingham sa vybrala na dobrodružstvo, aké sa nevidí. Opustila domov, snúbenca, zbalila si len stan, oblečenie a bez peňaženky sa na bicykli vybrala po pobreží Južnej Ameriky. Objavila dobroprajnosť aj nápomocnosť, no miestami ňou lomcoval aj strach, hnev, zúfalstvo.
Mladá modelka a dobrodružka z Anglicka Laura Bingham sa rozhodla precestovať na bicykli oblasť od Ekvádoru po Argentínu. Ako sama priznala, inšpirovala ju cesta z Grécka. „Pred niekoľkými rokmi som sa sama vybrala do Grécka a domov som sa vracala nie lietadlom, ale na lodi s neznámou partičkou chlapcov a mačkou,“ opísala začiatky svojej túžby opäť cestovať. Jej známi neverili, že sa sama vybrala na taký výlet, no nedalo jej to a onedlho sa rozhodla pre výlet, ktorým chcela spoznať kultúru, myslenie aj láskavosť cudzincov. Všetko dokumentovala aj na svojom Instagrame a Facebooku.
Našťastie, počas svojho predošlého cestovania po Mexiku sa naučila španielčinu, ktorá jej mimoriadne uľahčila cyklo výlet. Spojila sa tiež s organizáciou Operation South America a aj vďaka nej dobrodružstvo zvládla. Expedíciu začala na pobreží Ekvádoru pod názvom Manta, pokračovala cez Peru, Bolíviu, Argentínu a ponad Andy v obrovských výškach sa dostala aj do amazonského pralesa.
Počas svojej cesty spoznala extrémne výkyvy teplôt, nepriazeň počasia, hlad aj izoláciu. Otestovala svoje psychické aj fyzické schopnosti a zlepšila sa v sociálnej interakcii a jazyku. Každú noc hľadala nocľah u cudzích ľudí, prosila o jedlo, hľadala miesto na rozloženie stanu.
„V Ekvádore som bola toľkokrát hladná, nemala som jedlo ani prístrešok, cítila som sa zúfalá, zničená, neistá a zraniteľná,“ povedala pre portál Dailymail.co.uk. Po prechode Amazonom natrafila na špinavý asfalt, no aj príjemných a priateľských ľudí. V Paraguaji zas stretla úžasných, milých, usmievajúcich sa a dobrosrdečných ľudí. Počas svojej cesty často pracovala zadarmo, teda za jedlo či miesto na spanie. Vždy, keď stretla niekoho, kto jej zadarmo ponúkol jedlo či posteľ, pýtala sa na prácu, ktorou si to môže zaslúžiť.
Pracovala na poli, zbierala zemiaky aj quinou, na jedlo si zarábala aj v reštaurácii. „Milujem tieto príležitosti, vďaka ktorým dokážem vrátiť aspoň časť dobra ľuďom, ktorí nemajú veľa, no mne ponúkli všetko,“ vysvetlila. Laura však zažila aj tienistú stránku cestovania. Ako sama žena na cestách sa nie vždy cítila bezpečne, preto sa po dvoch týždňoch spojila s ďalším nadšencom, cyklistickým partnerom Choom.
Aj jej priateľ, cestovateľ Ed Stafford ju presviedčal, aby necestovala sama. Nakoniec si to rozmyslela. Pre bezpečnosť bez sprievodu aj preto, lebo o pomoc žiadala úplne cudzích ľudí, ktorí môžu na osamotenú ženu nahliadať úplne inak než nápomocne. Laura chcela svojou sólo cestou poukázať na to, že ženy sú sebestačné a posilniť tak ich postavenie, no zažila, že sa to nedá všade.
Jednou z jej najtraumatickejších spomienok je tá, keď cestovala s Edom. Nebezpeční vodiči zrazili jej priateľa a on ostal po krutom náraze zboku ležať tvárou na zemi. Utrpel ťažké vnútorné poranenia aj otras mozgu, no našťastie neostali mu trvalé následky či dlhodobé zranenia. Potom pokračovala v ceste s kamarátom Nessom Knightom, aby svoju misiu dokončila.
Keď sa Laura vrátila do Veľkej Británie, dlho sa snažila aklimatizovať a byť schopná vojsť do supermarketu a normálne si vybrať jedlo, za ktoré zaplatí. Zároveň sa však o šesť týždňov vydá za priateľa Eda, čím svoj návrat do bezpečia rodnej krajiny spečatí. Teraz pripravuje zo svojich ciest dokument a o ďalších plánoch píše na svojej internetovej stránke.