Keď mu kamarát ponúkol cestu na severozápad USA s cieľom v Seattli, domnieval sa, že výlet do veľkomesta v letných mesiacoch nebude pre neho pravým zážitkom. Opak bol pravdou, píše Zdeněk Kratochvíl pre idnes.cz.
Dominantu metropoly Seattle tvorí centrum s výškovými budovami na pozadí hory Mt.Rainier, ktorá dokresľuje dokonalú kulisu ako z filmu. Hoci sa jedná o veľkomesto s populáciou 650-tisíc obyvateľov, nepripadal som si tu ako v rušnom blázinci.
Mesto Seattle je obklopené množstvom ostrovčekov, vodou, neďalekými horami. Milovníci prírody si rozhodne prídu na svoje. Navyše sa tu dá dobre najesť aj zabaviť. Je možné preskúmať skryté zákutia s úzkymi uličkami, kde je veľa reštaurácií a barov, neďaleko prístavu je veľká mestská tržnica s farmárskymi rybími trhmi. Keď praje počasie, o zábavu je postarané. Každý deň sme mali teploty cez 30 stupňov. To nás potešilo, pretože Washington sa radí medzi najdaždivejšie štáty v USA.
Z výšky aj z vody
Vybrali sme sa na Space needle a podarilo sa nám pozrieť na Seattle z vtáčej perspektívy. Táto futuristicky vyzerajúce veža bola prvýkrát otvorená v roku 1962 a dnes je neodmysliteľnou ikonou mesta. V podstate je hlavnou turistickou atrakciou amerického severozápadu. Veža je vysoká takmer 185 metrov a vo výške 158 metrov je vyhliadka, na ktorú sa dá dopraviť rýchlovýťahom (4,5 m / s) za iba 41 sekúnd. O prehliadky je veľký záujem, lístky je nutné dopredu rezervovať na webe alebo sa dajú zakúpiť pri pokladni. Vstup pre dospelého sa začína na cene 22 dolárov.
Počas našej cesty po severozápade USA nechýbal ani výlet po vode. Na Seattli je zaujímavé, že v okolí mesta je veľa malých ostrovov, na ktorých žijú ľudia a denne sa dopravujú do mesta trajektom. Len pre predstavu, ostrov Bainbridge je asi osem kilometrov široký a 16 kilometrov dlhý, zaberá rozlohu necelých 72 kilometrov štvorcových a žije tu 23-tisíc ľudí. Na ostrove majú obchody, reštaurácie, vinárne, múzeá i parky. Na miestne pomery je to úplne bežná záležitosť. Trajekty prevážajú nielen pasažierov, ale aj ich autá. Zazrel som veľa ľudí, ako nalodili svoje vozidlá, v bare si dali raňajky a potom šli z trajektu rovno do práce. Plavba trvala 30 minút.
Marihuana bez obáv
Washington je jedným z mála štátov v USA, ktoré v súčasnosti povoľujú užitie marihuany na rekreačné a zdravotným účely. Keďže som zvedavý reportér, nedalo mi a šiel som sa pozrieť, aké jednoduché je kúpiť si tu legálne marihuanu.
Stačilo zájsť do špeciálneho obchodu, ktoré tu prezývajú „obchod s burinou“, a pri vstupe predložiť občiansky preukaz. Vstup je povolený len osobám nad 21 rokov, čo je v USA vek dospelosti. Pred vchodom ma privítala príjemná mladá žena, ktorá skontrolovala moju totožnosť a celý čas sa na mňa usmievala. Interiér predajne mal moderný dizajn a za sklenenými vitrínami boli vystavené sušienky, cukríky, fajky a samozrejme rôzne druhy marihuany. Všetko sa to dalo voľne kúpiť.
Úchvatná príroda
Cestu do hôr sme pôvodne neplánovali. Neskôr sme ale usúdili, že by sme nemali o taký zážitok prísť. Národný park Mt. Rainier je vzdialený 100 kilometrov juhovýchodne od Seattlu. Keď sme sa k nemu blížili, rozprestrela sa pred nami obrovská hora, ktorej vrcholky boli pokryté snehom a okolo sa niesli mraky. Atmosféru dokresľovali slnečné lúče.
Mt. Rainier dosahuje výšku 4 392 metrov. Jedná sa o najväčšiu horu v štáte Washington a zároveň je to aktívny stratovulkán. Nachádza sa na ňom najväčší počet ľadovcov na jedinej hore na kontinentálnom území Spojených štátov - 25 hlavných ľadovcov a niekoľko nepomenovaných snehových polí.
Tento vysoký gigant je považovaný za jeden z najnebezpečnejších vulkánov na svete, a to práve kvôli veľkému počtu ľadovcov. Pri erupcii by sa mohla uvoľniť obrovská masa snehu a ľadu a to by znamenalo fatálne následky pre údolie okolo rieky Puyallup aj pre niektoré časti metropolitnej oblasti Seattlu. V celom regióne tu žijú až 3 700 000 ľudí. Posledná erupcia boli zaznamenaná v roku 1894.
Raj pod ľadovcmi
Pri vstupe do národného parku sme dostali mapu so sprievodcom. Vybrali sme si stredne náročnú trasu pre pešiu turistiku v dĺžke do desiatich kilometrov. Auto sme zaparkovali pri Reflection Lakes a odtiaľ sme sa vydali na výstup. Lepšie miesto sme si vybrať nemohli. Ako už názov lokality napovedá, silueta hory sa odráža na hladine jazier. Pri návrate z túry, keď zapadalo slnko, som mal šťastie a spravil som impozantnú fotku s odrazom hory pri súmraku.
Výstup sa nakoniec premenil na dosť náročnú túru, pri ktorej sme sa dostali až do nadmorskej výšky nad 1 700 metrov. Pekne sme si prevetrali pľúca. Okolo ciest kvitli čučoriedky a lesné jahody - dosť neskoro na to, že už bola polovica augusta. Míňali sme menšie jazierka aj skalné vyhliadky. Na jednej z nich som zbadal svišťa, ako pobehoval po šutroch medzi skalami. Zrazu sa pred nami otvorilo údolie plné kvetín a rozľahlé vysokohorské lúky žiarili všetkými farbami. Na vrcholku Mount Rainier žiarili hlboké snehové polia aj ľadovce a všade okolo bolo počuť zvuky vodopádov. Mraky sa pozvoľna vytratili a tak sme mali úžasný výhľad. Lepšie sme si to načasovať nemohli.
Na samom konci sme dorazili do raja - do lokality prezývanej Paradise Park. Ocitli sme sa pri historickej horskej chate Paradise Inn, kam prichádzajú turisti z celého sveta. Práve z tohto obľúbeného miesta si vychutnávajú najkrajší pohľad na Mount Rainier. Užili sme si ho aj my a k tomu sme si dopriali zaslúžené občerstvenie v dedinskej záhradke. V tej chvíli sa k nám pripojila nezbedný pruhovaná veverička. Ako by nám chcela pripomenúť, že je v národnom parku doma. S návštevníkmi sa pohrávala a snažila sa im ukradnúť jedlo. To nás na záver nášho výletu naozaj veľmi pobavilo.