Traja Česi prešli Indiu v motorovej rikši. Len za šestnásť dní prešli krajinu zo severu až na juh v populárnom rozpadajúcom sa roveri známom ako Tuktuk, píše idnes.cz.
Ako jediní Česi sa zúčastnili pretekov RickshawRun 2016, v ktorých organizátori oznamujú len polohu štartu a cieľa. Po prvých dňoch v Indii, kedy zdobili svoju rikšu a zvykali si na pomerne odlišnú kultúru a sociálne návyky, vyrazili traja mladí muži združení v tíme s názvom Mantaci.cz zo severovýchodného mesta Shillong na 3 500 km dlhú trasu smerom na juhozápad do mesta Kochin.Cestou na zradných indických vozovkách ale niekoľkokrát zablúdili, a tak celkovo nabehli o 1 100 km viac v porovnaní s pôvodným plánom. „Všetci neveriacky krútili hlavami, keď sme im opisovali našu trasu naprieč subkontinentom,“ opisuje jeden člen tímu Jakub Janča. Tuktuk, ktorý sa chváli siedmimi konskými silami a maximálnou rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu, totiž Indovia používajú ako taxík s bežnou vzdialenosťou dojazdu do 100 kilometrov denne.
Lámali rekordy
„Na trase boli aj momenty, kedy sme prešli vyše 400 kilometrov za deň. Poruchám a opravám sme sa teda nevyhli. Rikša sa celkovo pokazila mnohokrát, ale našťastie sú tieto vozidlá naozaj staré, a tak drôtik a lepiaca páska fungovali skoro vždy. Indovia boli navyše vždy ústretoví a snažili sa nám s opravami pomôcť,“ pokračuje v spomínaní na netradičný výlet Janča.
„Keď sa teraz obzerám za celou akciou, tak som vlastne nemal najmenšie tušenie, do čoho som sa pustil. Jedna vec je sadnúť si do nespoľahlivého a vratkého vozidla a prejsť neznámym terénom viac ako štyri tisícky kilometrov. Zaseknúť sa uprostred džungle v čierno-čiernej tme s podivným zvukom v motore a všetko vyriešiť s chladnou hlavou, to už je vec druhá,“ dodáva.
Na úpätí Himalájí
Mladí cestovatelia navštívili niekoľko hinduistických chrámov a umyli si nohy v posvätnej rieke Ganga. „Na začiatku cesty sme si stanovili ako jasný prejazdový bod Darjeeling. Z priamej trasy sme museli trochu odbočiť, ale stálo to za to. Márne nás dopravní policajti odrádzali od cesty horskými priesmykmi. Chceli sme si dať vyhlásený čaj priamo na mieste, kde sa pestuje,“ hovorí Jakub. Na konci putovania zatúžili traja mladí muži po ešte väčšom dobrodružstve, keď vošli do tigrej rezervácie. Divokú šelmu na vlastné oči ale nevideli.
"Na počasie sme mali dosť šťastie, dážď nás stretol prevažne v horách, kde sa s tým celkom dalo počítať. Bohužiaľ sme vôbec nevideli Himaláje, hoci sme sa pohybovali po ich úpätí. Tretiu najvyššiu horu sveta Káčaňdžunga sme mali mať na dohľad, ale cez hustú hmlu sa nám nepošťastilo ju uvidieť. Na druhej strane, bez problémov sme prešli oblasťami, ktoré po našom odchode postihli záplavy," hovorí Janča o vyhlásenom období monzúnov.
Manťáci.cz so sebou na cestu zobrali aj profesionálnu filmovú techniku, hoci sami žiadni profesionáli nie sú. Svoje zážitky takmer okamžite sprostredkovávali fanúšikom v Čechách. Počas putovania vzniklo sedem krátkych videí dostupných na serveri YouTube. „Videá by mali fungovať ako upútavky na chystaný dokument. Máme krásne zábery, ktoré sme úmyselne do zostrihov nezaradili a šetríme si ich do celovečerného filmu, na ktorom budeme v najbližších mesiacoch pracovať,“ dopĺňa Janča.
Preteky pre dobrú vec
V priebehu súťaže a v týždňoch po jej skončení vyberajú Manťáci.cz peniaze na záchranu dažďových pralesov a na výstavbu školy v Malom Tibete. Organizátori pretekov nabádajú účastníkov, aby svoje nevšedné dobrodružstvo využili na podporu dobrej veci. Po každom tíme požadujú v prepočte približne 1200 eur, ktoré by potom Manťáci.cz spoločne s organizátormi rozdelili medzi organizácie CoolEarth a Brontousauři v Himalájach.
„Dúfali sme, že vybraná suma bude vyššia ako požadovaná, ale momentálne máme približne 900 eur a dva týždne do konca zbierky. Sme veľmi vďační všetkým, ktorí prispeli, i tým, ktorí tak ešte na našich stránkach www.mantaci.cz urobia,“ uzatvára Jakub Janča.