Nikdy si to neodpustím. Aj keď do Paríža jazdím najmenej dvakrát ročne, zakaždým bezpodmienečne musím absolvovať prechádzku od Katedrály Notre Dame. Vždy si ju prezerám z nulového bodu. Len maličký štítok na chodníku vychodenom miliónmi nôh turistov tu upozorňuje na miesto, odkiaľ sa meria vzdialenosť v celom Francúzsku, píše Oscar Šťastný pre Lidovky.cz.
A tak v tieni katedrály snívam o cestách do levanduľou voňajúceho Provensálska, na nekonečné pláže Bretónska alebo do Álp v Savojsku.
Potom zamierim cez ladnú ale prísnu Conciergeriu a Marche aux Fleurs, ktorý stále vonia ako po daždi, k Louvru. Keď mám trochu času, nenechám si pred prechodom rieky po moste Pont des Arts, ktorý ešte nedávno obťažkávali desaťtisíce zámočkov na dôkaz viacmenej pevnej lásky párov, ktoré do mesta nad Seinou prichádzajú za romantikou, zastavím sa v starobylej Biblioteque Mazarin. Je to jedna z najkrajších knižníc sveta. Právom.No a potom, potom už Louvre. Často a rád zídem pod sklenenú pyramídu a hodiny sa tu bezcieľne túlam. Aj keď,,. Vlastne aj tu mám svoje mimovoľné trasy. Idem na Slobodu, ktorá vedie ľud na barikády. A na Mélsku Venušu. Ale dnu ani nemusím.
Potom pokračujem až k mostu Alexandra III. a k Eiffelovej veži. Na tú si rád počíham pri západe slnka. Práve pohľad od Alexandrovho mosta na Eiffelovku v červených zore je, podľa mňa, jeden z najkrajších.
Lenže Paríž je pre mňa aj synonymom dobrôt. Ďalšia trasa je labužnícka. Vedie cez donedávna zábavnú štvrť Marais, ktorú za posledný rok sťažnosti starousadlíkov trochu pridusili a čiastočne zbavili niekoľkých rozšafných barov takmer neustále plných štebotajúcimi Parížankami, a hlavne - Parížanmi.
Židovské podniky v srdci Marais našťastie prežili. V Rue des Rosiers, ktorej nárožia urobili kulisu geniálnej komédii Rabi Jacob s Louisom de Funésom, nájdete dodnes niekoľko fantastických obchodov s cukrovinkami.
Napríklad taký nebeský Gateau au fromage blanc, teda v podstate, labužníci prepáčia, židovská obdoba cheesecakeku, proste musí byť. Ten najlepší majú v žltým drevom obloženom obchodíku Sacha Finkelzstajn. Dajte si aj falafel, ktorý sa tu predáva skoro v každom okienku.
A ak vás prepadne chuť na mäso, zamierte bez váhania do podniku Schwartz 's v neďalekej Rue des Ecouffes. Delikátne pastrami (niečo ako údený nárez) s niekoľkými tenučkými plátkami mäsa má v sebe americký aj taliansky šmrnc zároveň.Za hriech pritom stojí aj ich originálne burgery. Nakoniec vyrazte aj na dezert. Francúzsko-nefrancúzsky. Ono totiž aj tradičné crepe, teda jednoducho palacinku, možno robiť netradične. Nečakajte ale zázraky. Trendy vo Francúzsku je mať rád to, čo sa Francúzsku vzďaľuje.
A tak je na vrchole popularity maličká palacinkáreň len o pár vchodov od Schwartz 's. Volá sa Princess Crepe a palacinky tu servírujú v japonskom štýle. Roztomilé a v tvare zmrzlinového kornútku. Inak sa v ničom príliš nelíši. Snáď len v tom, že oproti bežným palacinkárňami tu majú päťnásobný rad.
Určite si tu nesadnete, avšak prechádzka po neďalekej Place des Vosges alebo inom prekrásnom mieste Marais s palacinkou v ruke je veľmi šťastný spôsob, ako si užiť Paríž v akomkoľvek ročnom období.