Roman Weber žil v Anglicku, Škótsku a Írsku s prestávkami viac ako sedem rokov. Teraz zakotvil v Thajsku, kde vedie potápačské kurzy. V ázijskej krajine sa mu páči, otvorene však pomenúva tunajšie problémy, píšu lidovky.cz.
„Korupcia je tu asi rovnaká ako v Česku, takže masívna. Zvlášť medzi politikmi a políciou. Čo vidím ako naozajstný problém Thajska je však obchod s ľuďmi a otrokárstvo. Pre turistu vec, na ktorú ho nikto nikde neupozorňuje a o ktorom nikto nehovorí, takže sa o ňom vlastne ani veľmi nevie. Ako turista to nemáte možnosť zaznamenať,“ hovorí.
Spomeniete si na prvé dni po presťahovaní do Thajska? Čo vám najviac ostalo v pamäti?
Hneď po prílete sa mi stala taká vec na letisku v Bangkoku. Keďže som pôvodne plánoval byť v Thajsku aspoň osem až desať mesiacov, a mal na prvých šesť zaistený dom, poslal som pomocou Emirates Cargo 50 kilogramový box s množstvom osobných vecí. V boxe boli aj veci mojej vtedajšej priateľky. Čokoľvek importované do Thajska podlieha povinnosti preclenia, za ktoré je zodpovedný príjemca, ktorým som bol ja. Bez akejkoľvek znalosti thajčiny som sa do toho pustil. Priamo na Cargo termináli v Bangkoku. Po siedmich hodinách neustálych dohadov, presunov po letisku pre rôzne chýbajúce pečiatky a dokumenty, niekoľkých žiadostiach o úplatok a niekoľkých litroch potu, som to dokázal. Musím povedať, že po tejto skúsenosti už nikomu nič do Thajska importovať neodporúčam. Ďalšia vec, ktorá ma šokovala, aj keď o niečo menej, boli horúčavy a vlhkosť vzduchu. Keďže bývam na ostrove a mám dom postavený nad vodou v zálive, je to o niečo lepšie. Neustály vánok z mora dom ochladzuje, takže je v ňom príjemne. V lete je ale cez poludnie naozaj horúco. Mám šťastie, že väčšinu dní som vonku na mori, takže si tie horúčavy veľmi neužijem. Ak som ale doma, je tá horúčava naozaj príšerná. A to už tu žijem cez štyri roky.
S čím ste v cudzine narazili? Je nejaký český zvyk, ktorý bol pre okolie krajne nezvyčajný?
Nemôžem povedať, že by som v Thajsku s niečím narazil. Thajčania sú veľmi tolerantní a priateľskí ľudia, teda aspoň väčšina z nich. S čím som v začiatkoch, a po pravde občas ešte teraz, bojoval, je thajské poňatie času. Pre nás Európanov, ktorí sa neustále za niečím naháňame a neustále sa ponáhľame, je thajský rytmus naozaj šok. Nikto sa nikam neponáhľa, na všetko je čas a najdôležitejší je úsmev. Čo je vo finále pravda. Človek zistí, že naozaj za nič nestojí sa neustále niekam hnať a stresovať sa kvôli piatich minútam.
Chcete sa do Česka ešte niekedy vrátiť?
Do Česka sa vraciam na štyri až päť mesiacov každý rok cez leto, kedy je v Thajsku obdobie dažďov. Vždy sa domov veľmi teším, zároveň mi ale Thajsko a tunajšia práca neskutočne chýba. Do Česka sa ale vrátiť raz, keď budem starší, chcem. Ideálne tak, aby som mohol byť tak pol roka doma a cez zimu v Thajsku.
Existuje nejaké české jedlo, ktoré vám v cudzine chýba? Uvarili ste priateľom v zahraničí české špeciality?
České jedlo mi v Thajsku veľmi chýba. Keď som v Česku, rozhodne ma nikto neuvidí jesť ryžu alebo rezance. O králikovi na cesnaku so špenátom a zemiakovou knedľou, guláši, sviečkovej a hlavne plzenskom pive sa mi občas aj sníva. Mojím thajským kamarátom a spolupracovníkom som párkrát české jedlo uvaril, veľmi im chutilo. Knedle, zemiakové placky, guláš a kačica. Všetko malo úspech. Zvlášť pečená kačica s červenou kapustou a zemiakovou knedľou, tú som niesol na loď niekoľkokrát, a vždy to všetkým veľmi chutilo. Samozrejme, Thajčania si ju vždy okorenili dávkou čili tak, že by to pre nás bolo nepožívateľné.
Aké sú prvé asociácie, ktoré počúvate, keď poviete, že ste z Česka?
Väčšina Thajčanov, ktorým odpoviem na otázku, odkiaľ som, pokývne hlavou a povie: „Nice, nice.“ Tým vlastne hovoria, že nemajú absolútne predstavu o tom, kde by mohla Česká republika byť. Niektorí starší trochu pojem majú, najmä vďaka futbalistom. Na moje prekvapenie pár ľudí pochválilo knihy Václava Havla. Boli to ale zhodou okolností vždy ľudia, ktorí žijú v Bangkoku, kde je celkové povedomie o svetovom dianí na oveľa vyššej úrovni ako na ostrove, kde žijem.
Sledujete thajskú politiku? Líši sa tamojšia politická kultúra od tej v strednej Európe?
Politickú situáciu v Thajsku sledujem len okrajovo. Thajská vláda je na tom podobne tá naša, korupcia je tu asi rovnaká, takže masívna. Zvlášť medzi politikmi a políciou. Klamstvá a výhovorky politikov, korupcia, podplácanie, zlodejstvo. Je to veľmi smutné a znechucujúce. To je ale len môj osobný názor. Čo vidím ako naozajstný problém Thajska je obchod s ľuďmi a otrokárstvo. Pre turistu vec, na ktorú nikto nikde neupozorňuje, nikto o nej nehovorí, takže sa o nej vlastne ani veľmi nevie. Ako turista to nemáte možnosť zaznamenať. Je to ale najväčší problém Thajska v súčasnej dobe. Problém číslo dva je nadmerný rybolov. Napríklad v Andamanskom mori, ktoré je stále veľmi bohaté na podmorský život, žije už len 16 percent rýb a živočíchov oproti roku 1980. Odumieranie koralov, otepľovanie morí a mnoho ďalších problémov, je niečo, čo môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Ľudia vedome zabíjajú sami seba tým, akí sú neohľaduplní k prírode a jej zdrojom. Príroda tu bude navždy, nepotrebuje ľudí. Ľudia však potrebujú prírodu.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
