Josef Bouška sa na ostrov Maurícius presťahoval spolu s rodinou z Česka. Domovinu majú síce radi, ale vadí im tam čoraz silnejšie sa šíriaca xenofóbia a nenávisť. A keďže v takomto prostredí nechceli vychovávať potomka, radšej sa rozhodli odísť, píšu lidovky.cz.
Aké boli prvé dni po presťahovaní? Čo sa vám hlboko vrylo do pamäti?
Kombinácia dramaticky tvarovaných vysokých skál kúsok od neuveriteľne modrého mora, čo bol jeden neuveriteľný obraz. Na prvý pohľad ma tiež zaujalo pestré zloženie obyvateľov, ktoré sa odráža vo všetkom - od jedla až po obliekanie. Na Mauríciu žijú hinduisti, moslimovia a kresťania všetkých odtieňov pleti a s úplnou samozrejmosťou sa tu všetci miešajú do jedného pestrofarebného davu. A z každodennej reality sa mi najhlbšie zapísal do pamäti prístup miestnych k okoliu. Sú neustále ústretoví a ochotní pomôcť.
Je niečo, s čím ste na Mauríciu narazili?
Sme tu len tretí mesiac, ale zatiaľ sme sa s takouto situáciou nestretli. Maurícius je mimoriadne tolerantná krajina, kde sa stretáva mnoho kultúr a náboženstiev, ľudia sú tu nastavení na model "ži a nechaj žiť". Taxikár, s ktorým občas jazdíme, nám hovoril: "Všetci tu pracujeme spoločne, bavíme sa spoločne, žijeme spoločne. Len k Bohu sa každý modlíme po svojom."
Chcete sa do Česka ešte niekedy vrátiť?
Žena i ja máme Českú republiku radi, ale vadia nám niektoré javy, ktoré sa v nej čoraz silnejšie šíria. Miera xenofóbie a nenávisti v českej spoločnosti ďaleko presiahli mieru, ktorú dokážeme znášať, nieto v nej vychovávať syna. Preto sme odišli. Nikdy nemožno vylúčiť osobné alebo pracovné okolnosti, ktoré by nás prinútili k návratu, ale nemáme to v pláne, kým sa daný stav nezmení. Negatíva podobného rázu sa nájdu všade, ale v Česku a v strednej Európe všeobecne prerástli únosnú hranicu a politici sa proti tomu až na výnimky ani neskúšajú postaviť, skôr naopak. Je to hanebné.
Existuje nejaké české jedlo, ktoré vám v cudzine chýba?
Nechýba, naopak - útek pred českou kuchyňou je výhra. Mám rád sviečkovú alebo kôprovú omáčku, ale moji lekári už menej, takže som vďačný za tunajšej stravu. Manželka zvyčajne varí ázijské alebo talianske typy jedál a s tými si tu bohato vystačíme. Snažíme sa skôr objavovať tunajšiu kuchyňu, ktorej dominuje indický a africký vplyv, ale aj čínske prvky.
Učíte svoje deti češtinu?
Máme štvorročného syna, ktorý hovorí po česky plynule, a odmalička sa ho tiež snažíme zoznamovať s angličtinou. Materinským jazykom väčšiny obyvateľov Maurícia je kreolská verzia francúzštiny, na ktorú má ešte dosť času.
Aké sú prvé asociácie, ktoré počúvate, keď poviete, že ste z Česka?
Stretli sme tu už niekoľko miestnych, ktorí navštívili Prahu, a tak mali o našej krajine detailnejšiu predstavu. O Prahe tu majú ľudia trochu lepšie povedomie ako o Českej republike. No aj tak bolo prekvapivé, koľko toho vedia - asi vďaka konverzáciám s turistami a školskému vzdelaniu, ktoré má dobrú úroveň. A tí, ktorí majú vedomostí málo, si zvyčajne spomenú aspoň na Petra Čecha a Pavla Nedvěda.
Sledujete lokálnu politiku? Líši sa politická kultúra na Mauríciu od tej našej?
Sledujem ju veľmi povrchne, oveľa menej ako českú, takže porovnávať nemôžem. Z toho, čo počujem od ľudí, nie sú z politickej scény nadšení ani tu. Ale miera kritickosti je o poznanie menšia ako u nás.