Pavel sa narodil v Bojniciach a vyrastal v Prievidzi. Prezradil, prečo je práve to jeho mesto to naj.
Na Prievidzi mám najradšej množstvo zelene a parkov. Nenadarmo bola vyhlásená za najzelenšie mesto na Slovensku. Leží v Hornonitrianskej kotline a zo všetkých strán je obklopená pohoriami, ktoré ponúkajú množstvo turistických príležitostí.
Bojnice má ako miesto svojho rodiska uvedená väčšina Prievidžanov, keďže Nemocnica s poliklinikou Prievidza leží na hraniciach oboch miest, katastrálne je však na území Bojníc. Preto som rovnako hrdý na obe mestá.
Skrytá súperivosť je prítomná všade
Prievidžania všeobecne považujú Bojnice za svoje, hoci to Bojničania nie vždy radi počujú. Niet sa čo čudovať – väčšina zahraničných turistov zavíta do Prievidze hlavne s vidinou návštevy Bojnického zámku, zoologickej záhrady či kúpeľov. Takže možno oprávnene môžu mať Bojničania pocit, že na nich Prievidza z turistického hľadiska tak trochu parazituje.
Prečo som hrdý na to, že pochádzam z Prievidze
Možno to niekoho prekvapí, ale Prievidza bola v internetovej ankete viackrát za sebou vyhlásená za najkrajšie mesto na Slovensku. Isteže, sčasti je to zrejme výsledkom srandičiek hlasujúcich internetových trollov, ktorí poznajú Prievidzu maximálne z rovnomennej pesničky skupiny s podivným názvom Karpina. Ale na dobrom pocite, že pochádzam z najkrajšieho mesta na Slovensku, to aj tak neuberie.
Život v Prievidzi by som odporúčal niekomu, kto je unavený z veľkých miest ako Praha, Viedeň či Londýn, ale zároveň chce mať poruke úrady, možnosti športového vyžitia alebo nákupné centrá. Veľké príležitosti ponúka najmä ľuďom, ktorí chcú žiť v stredne veľkom meste, avšak v rodinnom dome. Prievidza má totiž hneď viacero štvrtí s rodinnou zástavbou v príjemnom prostredí prírody a zelene. Práve kombináciou prírodného prostredia a sídliskovej zástavby sa Prievidza odlišuje od ostatných slovenských miest, vrátane Bratislavy, kde žijem teraz a ktorá mi takisto prirástla k srdcu.
Obstojný hokej, ale prvoligový basketbal
Ja osobne som ako dlhoročný fanúšik najviac pyšný na športové úspechy Prievidze. Pred pár rokmi Baník Prievidza patril medzi popredné slovenské futbalové kluby. Žiaľ, dnes už na toto obdobie len spomíname. Takisto sa u nás hrá celkom dobrý, i keď nie úplne špičkový, hokej. Prievidza je však dlhodobo basketbalovým mestom.
Nakoniec, klub BC Prievidza je aktuálnym majstrom Slovenska v basketbale a atmosféra v hľadisku našej športovej haly je suverénne najlepšia zo všetkých slovenských miest, kde sa hrá prvoligový basketbal. Z tohto pohľadu býva vždy najatraktívnejšie hornonitrianske derby proti Handlovej, ktoré má vždy rekordnú návštevnosť, vybičovanú atmosféru a mnohokrát je priamo vysielané v niektorej zo slovenských športových internetových televízií. Práve na basketbalový zápas, najlepšie proti Handlovej, by som zaviedol návštevu zo zahraničia alebo z iného slovenského mesta.
Zo športovej haly by sme išli na pivo do obľúbenej krčmičky Pod Orechom, hneď vedľa železničnej stanice, kam sme občas na tajnáša zašli so spolužiakmi z gymnázia. A zabávať by sme sa išli do Clubu 333, jedného z najmodernejších tanečných klubov na Slovensku.
„Bratislavu neznášajú, na všetko v nej nadávajú“ - vážne?
Ľudí z Prievidze mám rád. Sú iní, než napríklad Bratislavčania, ale to je asi údel všetkých menších miest na Slovensku. Žijú prozaickejšími problémami, keďže je tam vyššia nezamestnanosť a nižšie platy, než v hlavnom meste. Aj tu sa však situácia mení k lepšiemu. Máme nových investorov, ktorí vytvárajú pracovné miesta, takže aj ľuďom sa už lepšie dýcha.
Prirodzene, aj medzi Prievidžanmi sa nájdu takí, o ktorých spieva skupina Karpina – „Bratislavu neznášajú, na všetko v nej nadávajú“. A keď sa náhodou dostanem do diskusie s takýmto človekom, spravidla sa to skončí hádkou, keďže Bratislavu bránim všetkými silami.
Ale uznajte, ktoré iné mesto dalo svetu toľko osobností? Napríklad slovenského futbalového reprezentanta Martina Škrtela, ktorý robil prvé obranné zákroky na rovnakej základnej škole, ako ja. (Aj keď Škrtela si privlastňujú aj Handlovčania). Alebo možno ešte slávnejšieho rodáka, slovenského národného mysliteľa, majstra Meliška, ďalej inovátorku a vynálezkyňu slovných novotvarov pani Kajšmentke či hokejového obrancu NHL Andreja Sekeru.
Prievidzu by som nevymenil
Keďže do Bratislavy som sa odsťahoval hneď po skončení strednej školy, s Prievidzou sa mi spájajú najmä zážitky z detských a školských čias, stužková, prázdninové pobyty v detskom tábore v Chvojnici, ale aj návštevy futbalových či basketbalových zápasov nášho klubu. Kvôli všetkým týmto spomienkam mám Prievidzu stále rád a nevymenil by som ju ako svoje rodisko za žiadne iné mesto na Slovensku.
Hoci teda v Bratislave žijem väčšiu časť svojho života, úradne som Bratislavčanom a vo futbale, v hokeji či v basketbale vždy fandím Slovanu alebo Interu, keď do hlavného mesta príde na zápas Prievidza, vtedy vždy urobím výnimku. Dám si na seba zeleno-čierne farby Baníka a spolu s ostatnými rodákmi, ktorí v ten deň merali do Bratislavy zhruba 180-kilometrovú cestu, si zaspomínam na chvíle strávené vo svojom meste.