Seborga nie je na predaj
Široký rod Savojských dal panovníkov Sardínii, Španielsku a Taliansku. Kedysi im patrila pätina Európy a radi k nej prikupovali ďalšie majetky. Práve tak prišli aj k maličkej Seborge, ktorú pre jej nepatrnosť omylom zabudli zahrnúť do účtovníctva.
Keď v roku 1729 Savojskí prikupovali do svojich dŕžav Ligúriu, zabudol úradník zapisujúci do zmluvy jednotlivé obce regiónu spomenúť v zozname Seborgu. Išlo o malú dedinku, zaujímavú len benediktínskym kláštorom a niekoľkými olivovými hájmi.
Chybičku si nikto nevšimol, napokon, celá Ligúria patrila novým pánom. Z ich vlády v roku 1861 vzišlo zjednotené Taliansko a monarchická úloha Savojských oficiálne zanikla až v roku 1946. Nuž, a práve na tom vystaval v roku 1963 seborgský kvetinár Giorgio Carbone svoj veľký „prípad“.
Zmluvy jasne potvrdzovali, že Seborga nikdy nebola predaná Savojským. A nikdy sa teda nemohla stať súčasťou ich jednotného Talianska. Dedina, ktorá má dnes 360 obyvateľov, má teda ešte stále štatút nezávislého kniežatstva.
Na 15 kilometroch štvorcových sa tri stovky obyvateľov v referende vyslovili za obnovenie kniežatstva a založili svoju volebnú monarchiu s vlastnou vlajkou, menou luigino, poštovými známkami, colnicou vo veľkosti telefónnej búdky a armádou tvorenou jedným jediným vojakom.
Taliansko tento útvar veľkoryso toleruje, napokon, obyvatelia ďalej ochotne platia dane do štátnej kasy a po pečiatky si chodia za miestnym starostom. Oficiálne existenciu tohto mikroštátu uznali len v republike Burkina Faso a iné diplomatické zastúpenie ani ambície nemá. Je to jednoducho taká malá kuriozita.
O ďalších zaujímavých (ne)krajinách sa dočítate na nasledujúcich stránkach. Aby ste sa posunuli, kliknite na tlačítko: