So susedom Borisom máme za sebou celodenné cestovanie lietadlom a pustatinou, a preto sa už nevieme dočkať, kedy dorazíme na miesto, kde máme dohodnutý nocľah. Je niečo po pol deviatej večer a to je už na Islande začiatkom marca tma ako v rohu. Už dobrých 45 minút ideme po nespevnenej, čiernymi lávovými kameňmi vysypanej poľnej ceste a unavení z dlhej cesty úpenlivo sledujeme cestu aj okolie.
Od odbočky z hlavnej cesty, ktorá je hlavnou okružnou dopravnou tepnou ostrovného štátu, sa na chatku neďaleko zamrznutého jazera pod čiernymi skalami blížime len pomaly, lebo nik by tu nechcel zísť z cesty a uviaznuť v ľade. Keď sa po prekonaní kopčeka zrazu na ľavej strane cesty objaví rozsvietené svetlo chatky, vieme, že čochvíľa budeme na mieste.
Island je krajina ohňa a ľadu, ktorá v posledných rokoch prilákala mnohých dobrodruhov sveta. Nás sem prilákala sopka, ktorú mienime natočiť. Aj keď vieme, že sme vydaní napospas prírodným živlom, v kútiku duše dúfame, že nám načasovanie našej cesty umožní natočiť lávu chrliacu sa z útrob Zeme pomocou dronu, ktorého operačný rádius umožňuje v prípade priaznivého počasia lietať až k desať kilometrov vzdialenému cieľu.
Bolo by dobré vidieť to pekelné divadlo na vlastné oči, no ak sa nám podarí urobiť pár záberov, tiež budeme spokojní.
Prípravu na vulkán nepodceňujte
Prípravu na Island súdny človek nemôže podceniť. Boris je nadšenec Islandu, fotograf a kameraman. Vulkanický raj navštívil len od začiatku tohto roka tretíkrát, no vždy mal smolu. Hoci na islandskom polostrove Reykjanes opakovane vybuchuje sopka, čo si vynútilo evakuáciu svetovo známej Modrej lagúny a neďalekého mesta Grindavík, vidieť erupciu naživo sa mu doteraz nepodarilo.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.