Človek mieni, Bali mení: Môj príbeh o tom, ako ma šikanoval ostrov, ktorý sa nakoniec stal mojím učiteľom

Poznáte ten pocit, keď potrebujete zažiť zmenu, načerpať energiu, inšpiráciu, jednoducho prežiť niečo, čo vás posunie vpred? Ja áno, a všetky svoje nádeje som vkladala do našej návštevy Indonézie, konkrétne, do necelého mesiaca stráveného na Bali.

Mala som totiž intuíciu, že na tomto neustále glorifikovanom ostrove musím prežiť niečo, čo sa mi pri Stredozemnom mori či na mačacích hlavách v Bratislave nikdy nepodarí. Veru, nemýlila som sa. Bali je čarovné miesto a dá vám presne to, čo v tom čase potrebujete. Len keby som ja skôr vedela, čo potrebujem.

Náš príchod bol absolútne bezproblémový, cesta dlhá, no zbehla relatívne rýchlo. Hneď na letisku si nás vyhliadol pán, ktorý koordinoval pasovú kontrolu. Usmial sa na nás a presunul nás na úplný začiatok radu vystresovaných ľudí, ktorí si „na kolene“ začali vybavovať potrebné dokumenty. Tie sme my mali poctivo vypísané už pred samotným odletom, takže vybavení sme boli „se vším všudy“ do desiatich minút.

Keďže tento príbeh má priniesť aj akúsi pridanú hodnotu, prispievam prvou z rád: vyplňte si všetky aktuálne potrebné tlačivá vopred a udržujte príjemný očný kontakt s letiskovým personálom.

Po krátkej whatsappovej konverzácii s naším dohodnutým taxikárom sme už onedlho sedeli vo veľkom, vyklímovanom aute a naša púť sa mohla začať. Ľudia na Bali sú nesmierne ochotní; moje cynické ja si je isté, že to je následok viery v karmu; a preto nám šofér vďačne vybavil aj takú tú „povinnú turistickú jazdu“ v podobe nákupu jedla, vody či SIM karty. Po približne dvojhodinovej jazde sme sa úspešne ocitli na prvej lokácii, v časti Uluwatu.

Idylka v Uluwatu

Bungalov s výhľadom na bazén, priateľský pes, umrnčaná mačka a láskavý personál. Idylka. Uluwatu je jedno z tých miest, kde sa prechádzate v šľapkách, vo vzduchu počuť nárazy vĺn a váš stres level sa zníži na úplné minimum. Zrazu si začnete uvedomovať aj chvenie lístia či vzdialené škrtanie zápalkou.

Neviem lepšie opísať to, ako som sa cítila. Jednoducho ako vyrovnaný, s prírodou prepojený človek, ktorý zabudol na všetky svetské záujmy a túžby. Toľko k tomu spomínanému idealizmu. Prvý deň-dva v tejto lokalite sme mali, prirodzene, silný jet lag. Pre tých, ktorí tento výraz nepoznajú, jet lag označuje narušenie vnútorných biologických hodín spôsobené rýchlym prechodom cez viac časových pásiem.

To spôsobuje únavu, nespavosť a dezorientáciu. Je vtipné, keď sa v tomto stave snažíte fungovať. My sme napríklad pri prenájme skútra, ktorý je na Bali hlavným dopravným prostriedkom, neboli schopní zložiť jednu súvislú vetu. Prenájom sme tak, samozrejme, odložili o ďalší deň. Nevieme rozprávať, nevieme jazdiť, nevieme, kto sme, hľadáme sa – dokonalý štart pre nové zenové ja.