Reportáž redaktora HN: Putovanie divokým Karabachom, svedectvá miestnych a mŕtvi na oboch stranách

Ešte donedávna bol symbolom krvavej bratovražednej vojny priamo na juhovýchodných hraniciach Európy. Tisícky mŕtvych a desaťtisíce vyhnaných zo svojich domovov sa v uplynulých takmer štyroch dekádach stali odrazom imperiálnej politiky z úplných počiatkov Sovietskeho zväzu.

Nejasné a do veľkej miery nespravodlivé rozdelenie hraníc medzi Arménskom a Azerbajdžanom riadené z Kremľa v štýle hesla Rozdeľuj a panuj viedlo k pocitom obrovskej krivdy na oboch stranách.

Dnes Karabach konečne zažíva pokoj, ktorý pred pár týždňami v Bielom dome spečatili podpisom mierovej dohody lídri oboch krajín – azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Udialo sa tak pod záštitou amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Ťažko skúšané územie s tradične pohostinnými ľuďmi po sérii tvrdých ozbrojených zrážok z posledných piatich rokov definitívne pripadlo Baku. A to s ním má veľké plány – z niekdajšej vojnovej zóny chce spraviť výkladnú skriňu azerbajdžanskej ekonomiky.

Ak sa mu to podarí, z Karabachu sa stane