Novotou voňajúci Boeing rakúskej spoločnosti Lauda s 223 ľuďmi na palube sa pre samovoľné spustenie obracača ťahu pätnásť minút po štarte z Bangkoku náhle vymkol spod kontroly. Piloti už zrúteniu stroja nijako zabrániť nemohli.
Extrémny nápor vzduchu lietadlo ešte vysoko nad zemou roztrhal a jeho trosky sa zrútili do odľahlej thajskej džungle. Od najhoršej leteckej nehody v Thajsku, ktorej presným príčinám odborníci dodnes úplne nerozumejú, dnes uplynulo 35 rokov.
Len krátko pred polnocou 26. mája 1991 odštartovalo z Medzinárodného letiska Bangkok (dnes Letisko Bangkok-Don Muang) zánovné lietadlo Boeing 767-3Z9ER rakúskej spoločnosti Lauda Air.
V hlavnom meste Thajska absolvovalo medzipristátie počas letu číslo 004 z dnes už neexistujúceho Hongkonského medzinárodného letiska Kai Tak na letisko Viedeň-Schwechat neďaleko rakúskej metropoly. Na jeho palube cestovalo 213 pasažierov sprevádzaných desaťčlennou posádkou.
Plne obsadený stroj, ktorý lietal iba osemnásť mesiacov, odštartoval z letiska v Bangkoku o dve minúty po jedenástej večer miestneho času. Cestujúci mali pred sebou približne desať hodín vo vzduchu, počas ktorých mali prekonať zhruba 8 500 kilometrov.
Boeing po vzlete zamieril severozápadným smerom nad thajský vidiek, pričom stúpal do cestovnej výšky. Po necelých šiestich minútach letu však piloti, ktorí v Bangkoku vystriedali svojich kolegov, zaznamenali na jednom z displejov varovné hlásenie.
Chybné hlásenie
Výstraha informovala pilotov o chybnej polohe jedného z ventilov uzatvárajúcich obracač ťahu – systému, ktorý presmerovaním toku vzduchu brzdí lietadlo po pristátí – na ľavom motore.
Ďalšia porucha by podľa hlásenia mohla spôsobiť jeho samovoľné otvorenie. Kapitán však poznamenal, že varovanie sa „neustále rozsvecuje a zhasína“ a že teda môže ísť len o vlhkosť v systéme.
Ten mal dvojité istenie, takže piloti boli presvedčení, že sa sám v žiadnom prípade spustiť nemôže. Ich predpoklad potvrdzovala aj príručka, podľa ktorej varovanie nevyžadovalo žiadny zásah.
Jednu z poistiek totiž predstavovali aj snímače tlaku na podvozku, ktoré umožňovali systém spustiť, len ak bolo lietadlo v kontakte so zemou. Piloti preto dospeli k záveru, že hlásenie je iba odporúčaním, a nijako naň nereagovali.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo vyšetrovatelia najprv zvažovali bombu.
- Ako požiar zničil kľúčové letové údaje.
- Prečo sa obracač pred tragédiou opravoval trinásťkrát.
- Prečo šesť sekúnd nestačilo na záchranu.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 63% na dočítanie.