Pred dvoma týždňami zverejnila výskumná agentúra TNS SK prieskum, v ktorom svojim respondentom položila otázku, či plánujú ísť tento rok na letnú dovolenku. Každý desiaty Slovák sa podľa výsledkov chce zveriť do rúk cestovnej kancelárie, každý štvrtý vycestuje z domu na vlastnú päsť. Desatina ľudí ešte nie je rozhodnutá, a celá polovica dovolenkovať nepôjde.
Československí pionieri
Iné ciele, iné priority, iné možnosti dopravy rozptýlia cestovateľov viac ako v minulosti. Neustály nárek chatárov zo slovenských hôr pri Jadrane nepočuť. A je vôbec oprávnený? Podľa výskumu skôr nie. Takmer polovica našich dovolenkujúcich strávi leto niekde na Slovensku, kým k chorvátskemu Jadranu zamieri "len" každý piaty. K obľúbeným destináciám patria takisto stredomorské štáty Taliansko a Grécko, ale tiež vnútrozemské Maďarsko. Nasledujú Česko a Španielsko a po nich aj niekoľko exotickejších krajín.
Keď sa pred šestnástimi rokmi otvorili hranice, spôsobili turisti - natlačení v karosách a škodovkách - v nových destináciách mierny šok. Odpadkové koše v talianskom Bibione, najbližšom prímorskom letovisku mimo tábora socializmu, boli zaplnené dnes už legendárnymi plechovicami od konzerv. Šetrní návštevníci síce taliansky hrubý domáci produkt nezvýšili podľa predstáv hotelierov, jedno sa však naučili - svet sa už nekončil v Dubrovníku či vo Varne.
Pionierske časy sú za nami. Cestovná kancelária už neznamená len Čedok či CKM v okresnom meste. Lietať sa dá niekedy aj za korunu a zavárané mäso nemusí byť jedinou stravou za dva týždne. Pre tých zámožnejších pribudli Seychely, pre tých dôverčivejších tzv. timesharing (spoločné vlastníctvo priestorov na bývanie).
Do hôr len na víkend
Dnes si našinci dovolenku užívajú viac ako začiatkom 90. rokov, tvrdí prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Robert Kohlmann. Nemáme toľko peňazí ako iné národy, ale keď už sa niekam vyberieme, vieme to aj náležite využiť. "Zahraniční hotelieri tvrdia, že Slováci u nich minú viac peňazí ako Česi, hoci naše príjmy sú nižšie ako ich." Kým Česi si podľa Kohlmanna radšej odložia peniaze, Slováci ich radšej minú za jedlo a komfort. To platí pre klientov cestovných kancelárií i pre individuálnych turistov. Ďalším fenoménom sú ozdravné pobyty - dovolenku čoraz viac ľudí využíva aj na zlepšenie zdravotného stavu.
Zmenili sa tiež ďalšie návyky. I keď sa to nedá povedať o všetkých, na dovolenku sa čoraz častejšie chodí viackrát. Často na úkor dĺžky trvania. "Dovolenka na Slovensku sa stáva čoraz väčšmi druhou alebo treťou dovolenkou. Kedysi bol štandardom týždeň - dva vo Vysokých Tatrách či pri nejakej nádrži," pripomína Kohlmann. Mnohým stačí stráviť v našich veľhorách predĺžený víkend, často mimo sezóny. Ušetrený čas vyplní pobyt pri mori, väčšinou Stredozemnom.
Biblia a nudistická pláž
Na prvom mieste tak zostáva Chorvátsko. "Je to logické a ešte dlho to tak zostane," hovorí Kohlmann. Je to slovanská krajina, ktorá bola dlhé roky jedinou prístupnou stredomorskou destináciou. Veľa Slovákov si k nej vybudovalo citový vzťah a má tam svojich rodinných známych, ku ktorým každý rok chodí. Nesmieme opomenúť ani spomienky na tajomstvo a riziko, ktoré sa spájali s nudistickými plážami, pašovaním koňaku či ilustrovanej Biblie. A v neposlednom rade patrí k chorvátskym prednostiam aj fakt, že, rovnako ako Taliansko, je reálne dosiahnuteľné autom, čo je pre rodiny s malými deťmi nezanedbateľné plus.
Iné krajiny sú na tom, čo sa týka slovenskej klientely, horšie. Vyniká len Grécko. I keď je to klasická destinácia najmä pre letecké zájazdy, tohto roku sa na juh Balkánu chystá podľa výskumu každý desiaty dovolenkár.
Nebo nad Bratislavou
Našťastie, za ostatné roky sme sa naučili lietať. Tristný pohľad na odletovú halu bratislavského letiska spred desiatich rokov, keď sa od nás lietalo v podstate len do Prahy, Moskvy a Bruselu, vystriedal nával, ktorý si vyžaduje veľkú prestavbu a rozširovanie kapacít.
Svoj podiel na zahustení neba nad Bratislavou má aj nízkonákladová letecká spoločnosť SkyEurope. Podľa jej hovorkyne Gabriely Horváthovej tvoria väčšinu pasažierov aeroliniek práve ľudia, ktorí si idú oddýchnuť: "Na základe prieskumu, ktorý sme prednedávnom zrealizovali na palubách našich lietadiel, sme zistili, že približne 70 percent našich pasažierov sú turisti. Zvyšok s nami cestuje z pracovných či študijných dôvodov."
K najobľúbenejším cieľovým staniciam patria Paríž, Barcelona, Miláno, Rím, Londýn či Amsterdam. "Veľmi obľúbené, najmä počas leta, sú tiež prímorské destinácie ako Split, Dubrovník, Zadar, Nice, Neapol alebo Atény," dodáva Horváthová.
Ty mne, ja tebe
Letenky i hotel objednáme cez internet a môžeme vyraziť. Pred desiatimi rokmi bolo niečo také ako víkend v Paríži pre Slovákov veľmi komplikované, dnes je to jednoduché. Nie všetci pasažieri nízkonákladových aeroliniek sú však individuálni turisti. Klient si môže vybrať, či si zakúpi ubytovanie a letenku sám alebo či si radšej zadováži kompletný balík služieb v cestovnej kancelárii. SkyEurope nepovažuje cestovky za konkurenciu, skôr za dobrých obchodných partnerov. "Viac ako polovicu leteniek predávame na Slovensku prostredníctvom cestovných kancelárií," vysvetľuje Horváthová.
Práve letecké linky výrazne podporujú záujem o cestovanie. "Čím viac ľudia lietajú, tým viac sa cestovanie stáva bežnou súčasťou nášho života. A tým je to, samozrejme, lepšie aj pre cestovné kancelárie," doplnil Kohlmann.
Leto v každom počasí
Do Zadaru vlastným autom, do Londýna lietadlom. Niektorým to však nestačí. Kuba, Maldivy, Thajsko u nás stále ešte nie sú masovou záležitosťou. Kohlmann odhaduje počet návštevníkov exotických krajín iba na desiatky až stovky. Obrázkové časopisy lákajú na návštevu, záujem je však nižší, než by sa z počtu článkov mohlo zdať. "Keď už nie je možné postaviť ani jedno lietadlo na linku, o niečom to hovorí."
Až takým pesimistom zase nie je riaditeľ cestovnej kancelárie Leonardo (tá sa špecializuje na exotiku) Juraj Špaňár . "Exotická klientela tvorí asi desatinu z tých, ktorí idú na dovolenku letecky, teda asi 30-tisíc ľudí." Leto však nie je ideálnym časom - všetky destinácie sú atraktívne od októbra do mája. "Ale závisí aj od roku a módy," podotkol Špaňár. Popri klasickej Kube, Mauríciu či Maldivách, sú v poslednom čase veľmi žiadané destinácie v Perzskom zálive ako Dubaj, Abú Zabí či Omán.
Módne vlny k nám prichádzajú najmä z Nemecka a Rakúska. Buď sa zvýši záujem cestovateľov alebo veľkých cestoviek - tie dostanú zaujímavé ponuky alebo z nejakých strategických dôvodov presadzujú niektoré destinácie viac ako iné. A keď sa o nich začne písať v médiách, cieľ sa stáva módnym a vyhľadávaným. "Bol tam aj môj sused, tak tam idem aj ja," odkazuje na známy princíp Špaňár.
Príkladom toho, ako sa dá spropagovať dovolenková destinácia, sú Maldivy. Tie boli čiastočne zasiahnuté ničivými vlnami cunami, ale propaganda veľkých cestoviek ich znovu dostala na výslnie - teraz majú lepší imidž ako napríklad Thajsko.
"Na leto máme plánované more a potom zimný spánok pri televízore," spievalo sa v jednej slovenskej piesni. Časy sa menia. Slováci sa rozhliadli a vyrazili. Ďalej ako v piesni, bližšie ako by mohli.