Podľa Ministerstva vnútra SR naša legislatíva pojem extrémizmus nedefinuje. Pre potreby odhaľovania, objasňovania, dokumentovania trestnej činnosti extrémistických skupín a pre prevenciu však polícia sleduje tri základné orientácie extrémizmu. Okrem pravicového (neofašistického a neonacistického) tu existuje aj takzvaný ľavicovo orientovaný extrémizmus. Tento je prezentovaný anarchistickými a antiglobalistickými ideami. Treťou formou je nábožensky orientovaný extrémizmus, tu ide o rôzne náboženstvá a sekty, ktoré svojou ideológiou a názormi môžu ohrozovať život, zdravie alebo majetok osôb a porušovať zákony.
Metamorfózy a metastázy
Ako uvádza správa ministerstva vnútra O boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v Slovenskej republike, v súčasnosti sú pravicovo-extrémistické hnutia organizované na diametrálne odlišnej úrovni ako na začiatku 90. rokov. Vtedy išlo viac o náhodné zoskupenia bez trvalejšieho zamerania a štruktúry, ktoré verejnosť vnímala skôr ako výtržníkov a bitkárov. V posledných rokoch však došlo ku kvalitatívnej zmene v aktivitách týchto subjektov smerom k radikalizácii a snahám o rozširovanie členskej základne.
Niektoré skupiny sa dokonca zoficiálnili a pretransformovali sa na registrované občianske združenia (napr. Slovenská pospolitosť, Nové slobodné Slovensko či Jednota Slovenskej mládeže). Ďalšou formou transformácie je posun k odevným firmám.
Známou značkou oblečenia, ktoré vyrábajú spoločnosti prepojené na extrémistické hnutia, je napríklad nemecká Thor Steinar. Na Slovensku zase vznikla značka oblečenia Eighty Eight, čiže osemdesiat osem, čo je číslo so silnou nacistickou symbolikou. V poradí ôsmym písmenom v abecede je totiž H a 88 v kóde neonacistov značí HH, čiže "Heil Hitler."
Kožené hlavy
Verejnosť si pravicovo orientovanú extrémistickú scénu najčastejšie stotožňuje s hnutím Skinheads, ktoré je svojou ideológiou veľmi blízke fašizmu. Jeho "poslaním" je údajne zbaviť spoločnosť zločinnosti tým, že odstránia páchateľov trestných činov, ktorí vo výraznej miere pochádzajú z radov Rómov a cudzincov. Hnutie Skinheads pritom pôvodne nevzniklo ako rasistické a dodnes existujú menšinové skupiny skínov s explicitne protirasistickým zameraním. Celosvetovo napríklad pôsobí organizácia SHARP -- Skinheads Against Racial Prejudice -- Skíni proti rasovým predsudkom.
Vojenská disciplína
Dnes však členovia hnutia vo všeobecnosti uznávajú a propagujú nadradenosť bielej rasy nad inými rasami. Vo svojej filozofii kladú veľký dôraz na poriadok a disciplínu, často majú tvrdý vojenský výcvik, ovládajú ázijské bojové umenia. Tiež majú vypracovaný veľmi dobrý systém vzájomného prepojenia a organizácie, takže sú schopní hocikedy sa zmobilizovať a ísť do akcie. Organizované skupiny označované ako Skinheads dokázateľne pôsobia v mestách Malacky, Stupava, Trnava, Skalica, Holíč, Prievidza, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Nitra, Žilina, Martin, Zvolen, Detva, Veľký Krtíš, Prešov, Humenné, Poprad, Bardejov, Vranov nad Topľou, Košice a Rožňava. Prívržencami hnutia sú najmä osoby do 18 rokov.
Fašistická internacionála
Podľa polície však vyššie riziko pre spoločnosť predstavujú skupiny, ktoré ideovo vychádzajú z neofašistických a fašistických myšlienok a tradícií. V týchto často, na rozdiel od hnutia Skinheads, pôsobia aj osoby z bežného občianskeho prostredia a osoby vyšších vekových kategórií. Sú organizovaní medzinárodne a je ťažšie ich identifikovať a odhaliť. Ako príklad možno uviesť skupiny pôsobiace pod názvami Hammer Skins, Blood and Honour Slovakia, Blood and Honour Cassovia či Slovakia Engerau Crew, ktoré sú prepojené s organizáciami zo zahraničia.
Útokov pribúda
V SR bolo v minulom roku v policajných štatistikách evidovaných 188 trestných činov, ktorých spáchanie bolo motivované rasovou, národnostnou alebo inou obdobnou neznášanlivosťou. Z týchto trestných činov bolo 107 objasnených. V roku 2005 polícia zaznamenala 121 rasovo motivovaných trestných činov, z ktorých bolo objasnených 85. V porovnaní s rokom 2004, keď polícia evidovala 79 rasovo motivovaných trestných činov, to predstavovalo nárast o viac než 34 %.
Ako odhaduje Daniel Milo z organizácie Ľudia proti rasizmu, skutočný počet útokov pravicových extrémistov je približne desaťnásobne vyšší. Často však nie sú nahlásené. Preto nárast evidovaných útokov nemusí byť len dôsledkom nárastu kriminálnej činnosti extrémistov, ale aj v zlepšovaní práce polície pri evidovaní a systematizácii.
Prebudená polícia
Tento predpoklad potvrdzuje nárast v evidencii po dodnes neobjasnenej vražde mladého študenta Daniela Tupého v novembri 2005. Reakciou vtedy bol silný tlak verejnosti, ale i politických elít na boj proti neonacizmu a zintenzívnenie stíhania aktivít extrémistov. Polícia si vtedy skutočne dala záležať. Kým za prvých deväť mesiacov roku 2005 bolo oficiálne zaznamenaných len 66 rasovo motivovaných trestných činov, za posledné tri mesiace v evidencii nastal rapídny nárast a celkový počet tak stúpol na 121. Po vražde Daniela Tupého sme sa načas prebudili, kiež by sme už nikdy nezaspali.
Zdroj: MVSR, Ľudia proti rasizmu