Prvé známe rezance sú z Číny

Cestoviny -- rezance, slíže, makaróny -- tradične patria k receptom starých mám. Najnovšie ich však obklopuje akési ovzdušie talianskosti. Veď "pasta" znie tak svetácky! No rezance sú aj základnou zložkou orientálnej kuchyne, osobitne čínskej. Podľa historikov vystupujú v svetovom kulinárstve už aspoň dvetisíc rokov. Kde ich vynašli? O to sa sporia Taliani, Arabi i Číňania. Dlhodobý pat sa teraz zmenil vo výhodu pre Čínu. Lebo práve tam objavili dosiaľ najstarší známy dôkaz využívania cestovinových rezancov. Chou-jüan Lu z Geologického a geofyzikálneho ústavu Čínskej akadémie vied v Pekingu s ôsmimi kolegami, zastupujúcimi okrem týchto odborov aj archeológiu, antropológiu, geografiu a environmentalistiku, našiel na archeologickej lokalite La-jia uzavretú hlinenú misu s dobre zachovanými rezancami. La-jia leží na hornom toku Žltej rieky, v severozápadnej časti východnej, husto osídlenej polovice Číny, neďaleko veľkého mesta Lan-čou. Samotné rezance sú dlhé vyše pol metra, hrubé tri milimetre, jemné a žlté. Pripomínajú dnešné tradičné čínske rezance la-mian. Prevrátená, no neporušená misa sa našla pod tromi metrami sedimentov vo vrstve, ktorú vedci rádiouhlíkovo datovali do doby pred 4 tisíckami rokov. Neolitickú osadu tam vtedy zrejme zničilo zemetrasenie a následné záplavy. Analýza rezancov ukázala, že ich zhotovili z prosnej múky. Dnes sa robia z pšeničnej. Výrobný postup však bol takmer rovnaký. Proso ako základ rezancov je v súlade s poznatkami o domestikácii plodín v tejto polosuchej oblasti Číny. Archeologická lokalita La-jia sa tým stala i gastroarcheologickou.