Podľa odborníkov sa vedomý vzťah človeka k hudbe začína formovať od štvrtého roku života, čo súvisí najmä s naším podvedomým vnímaním. To znamená, že na náš hudobný vkus má spočiatku najväčší vplyv rodina (známe sú prípady mamičiek, ktoré svoje deti v brušku "odchovajú" na hitoch skupín ABBA či Beatles, pričom láska ich ratolestí k daným interpretom pretrváva), škola a mimoškolské aktivity, teda priatelia a spolužiaci. Až potom prichádzajú na rad samotné médiá... K prvému zapnutiu gombíka na rádiu totiž dochádza okolo dvanásteho roku nášho života.
Kvapka v hudobnom mori
Takmer všetci oslovení hudobní dramaturgovia slovenských rádií sa zhodujú na tom, že v dnešnom mediálnom boji sa ich vplyv na vkus poslucháčov zmenšuje, prípadne je len jednou kvapkou v mori celej mašinérie, ktorá sa nazýva hudobný biznis. Zbavujú sa zodpovednosti? Nie. Dramaturg Bořivoj Medelský z česko-slovenského Rádia Hey! vysvetľuje, že pred pár rokmi bol rozhlas dominantným médiom pri vytváraní hitu alebo formovaní hudobného vkusu obyvateľov. Dnes to už neplatí. "V súčasnosti hrá väčšiu úlohu televízia a ostatné médiá, potom bulvár a, samozrejme, reklamné aktivity." Ako dodáva, to je už iba o peniazoch. K prelomu došlo v 80. rokoch nástupom hudobných televízií a nakrútením prvých klipov. Aj psychológovia potvrdzujú: obraz je oveľa agresívnejší než zvuk. Oči sa zamestnajú, uši lenivejú. Tvrdší názor o hudobných dramaturgoch má Rastislav Lackovič z FUN rádia. Zastáva totiž myšlienku, že primárnou úlohou hudobného dramaturga nie je ovplyvňovať hudobný vkus poslucháča a snažiť sa ho vychovávať, ale skôr vyhovieť jeho požiadavkám. "Na druhej strane by mal nájsť priestor aj na presadenie kvalitnej a dobrej hudby."
Diktatúra vydavateľstiev?
Prispôsobujú sa hudobní dramaturgovia diktátu veľkých vydavateľstiev? Hudobný publicista Boris Mesiarčik spresňuje, že ide najmä o menšie rádiá, ktoré si nemôžu dovoliť kupovať cédečká či hudobné servisy. A tak menšie rádiá dostávajú nosiče a na revanš musia zahrať dvadsaťkrát La Camisu Negru od Juanesa, pätnásťkrát Tripping od Robbieho Williamsa... "Veľké rádiá si, naopak, kupujú tzv. novinkové servisy zo zahraničia. Napríklad v USA existuje firma, ktorá dodáva rádiám novinky na základe daného poplatku. Tie si môžu dovoliť len veľké rádiá, a preto majú novinky skôr."
Vox populi
Kto vlastní stanicu, môže ju uživiť len prostredníctvom reklamy a inzercie. A tú získa, keď bude mať vysokú počúvanosť, a tú zasa, keď hrá to, čo úplná väčšina ľudí podľa prieskumov chce. Hitparády, rebríčky, pesničky na želanie a najnovšie aj prieskumy. Tie sú ďalším prostriedkom na orientáciu v nás, poslucháčoch, a našich chúťkach. Napríklad Rádio Expres alebo FUN rádio pravidelne monitoruje záujem poslucháčov a ich hudobný vkus viacerými formami tzv. calloutov. Hudobný dramaturg Rádia Twist František Kubač sa na celú problematiku pozerá kritickejšie: "Tvrdenie niektorých rádií, že ´my hráme pre ľudí´, je chvályhodné, ale aj reality šou a telenovely vysielajú televízne stanice ´pre ľudí´. Keby Vincent van Gogh maľoval obrazy podľa vkusu väčšiny populácie, tak nám naozaj zostanú len záhrady plné gýčových trpaslíkov."
Bludný kruh biznisu
A aké sú dnes naše chúťky? Kým v 60., 70. či 80. rokoch si rádiá mohli dovoliť hrať aj kvalitnú hudbu, pretože ich bolo podstatne menej, dnes je rádií prebytok, takže musia bojovať o svoju pozíciu na trhu, o príjmy z reklám, jednoducho o "love". A sme opäť pri biznise. "Kvalita sa dnes nepredáva. Keď prídete do obchodu s CD nosičmi, kvalitné cédečko nejde tak ako nové TATU," hovorí publicista Boris Mesiarčik. Podľa viacerých dramaturgov sa Slováci v otázke hudobného vkusu neodlišujú od iných národov, väčšina z nich obľubuje komerčne úspešnú hudbu, ale nájdu sa aj fajnšmekri. Ešteže, aspoň podľa posledného prieskumu Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu, sa začala viac hrávať slovenská hudba: Desmod, Smatanová, IMT Smile...