V najnovšej protiteroristickej správe z tohto týždňa americká vláda tvrdí, že v USA je od 11. septembra bezpečnejšie. Súhlasíte?
-- V USA je dnes relatívne bezpečnejšie než pred piatimi rokmi. Na druhej strane výrazne stúpol počet teroristov vo svete ako dôsledok činov, ktoré USA odvtedy podnikli.
Zdá sa, že po 11. septembri boli ideologické rozpory s koreňmi terorizmu silné. Dnes je to inak. Kde sa stala chyba?
-- Práve americká vláda je v prvom rade zodpovedná, že všetko sa hádže do jedného vreca: Irak, Irán a Al-Kajdá sú považované za jedinú teroristickú jednotku. To predsa nebolo nikdy navzájom súvisiace hnutie. Ale teraz je jedna skupina hnaná do náručia druhej. Tento postoj irituje a mätie.
Minister obrany Donald Rumsfeld teraz varuje pred priveľkou ústupčivosťou voči krajinám ako Irán a Sýria. Postoj niektorých západných vlád prirovnal k zmierlivej politike voči Hitlerovi z 30. rokov...
-- Toto prirovnanie zavádza. Sýria a Irán sa nachádzajú v odlišných kategóriách. Sýria je problém pre svoje konanie voči najbližším susedom. A Irán síce musíme brať vážne, no v histórii mnohé hovorí proti tomu, že Teherán by niekedy mohol ohrozovať Izrael atómovou bombou. Z princípu však nemám rád túto vojnovú rétoriku. Vojna v Afganistane možno bola nevyhnutná, no v Iraku bola zbytočná. V budúcnosti nebude možné bojovať proti terorizmu týmto spôsobom.
Napriek tomu USA často veľmi rýchlo stavajú na možnosť použitia sily. Nemáme dosť iných nástrojov na riešenie kríz?
-- Existuje jedna metafora: keď máš ako jediný nástroj kladivo, všetky problémy vyzerajú ako klinec. V prípade USA je kladivom ich vojenská sila. Preto hľadáme iba klince, aby sme toto kladivo mohli použiť. Ako superveľmoc si myslíme, že sa nám nič nemôže stať za to, čo robíme v Iraku. Citlivejšia politika by nám určite priniesla viac. Snaha vštepiť krajine demokraciu zvonku v princípe nemôže uspieť. To nikdy nevyjde, ľudia to musia urobiť sami.
Urobili Spojené štáty chybu pri použití jemnej a tvrdej sily?
-- Americká vláda preceňuje tvrdú silu. Aj opovrhovanie všetkými medzinárodnými organizáciami, napríklad OSN, patrí do tejto kategórie. Musíme tiež priznať, že jemná sila funguje len v obmedzenom rámci, prakticky je neúčinná v prípade krajín ako Severná Kórea alebo Irak za Saddáma Husajna. Jemná sila sa osvedčí napríklad voči Ukrajine, Gruzínsku alebo Srbsku, čiže pri polodiktátorských systémoch. Tam, kde ľudí možno zmobilizovať.
Keby nebolo vojny v Iraku, ako by dnes vyzerala celosvetová teroristická hrozba?
-- Vojna sa prejavuje ako tri a pol roka trvajúci nábor pre džihád. V Afganistane neboli žiadne samovražedné atentáty... ...kým sa nezačala vojna v Iraku.
Prezident George W. Bush hovorí, že v Iraku nikdy nemožno dopustiť, aby teroristi mali voľné ruky...
-- ...a má pravdu. Ale tú situáciu vytvorila jeho vláda. To musí byť skutočne frustrujúce pre ľudí, ktorí Busha nemajú radi. Bush vyrobil problém a teraz argumentuje, že sa z neho nemôžeme vyvliecť.
Zažijeme ešte niekedy časy spred 11. septembra 2001?
-- Podobné konflikty sa raz upokoja. Je otázka času, kedy sa tak stane. Hovoríme o dlhom období, o niekoľkých rokoch.