Jedlé vakcíny stále čakajú na svoju príležitosť

Alarmujúcim faktom a veľkou hanbou našej civilizácie je, že každé piate dieťa na planéte nie je očkované proti šiestim najdôležitejším infekčným chorobám. Záškrt, čierny kašeľ, obrna, kiahne, tetanus a tuberkulóza si medzi neočkovanými deťmi vyberú ročnú daň v podobe dvoch miliónov životov. Tieto deti umierajú len preto, že sa k nim vakcíny proti týmto chorobám nikdy nedostali. A nejde tu len o peniaze potrebné na ich nákup. Veľkou prekážkou je i transport očkovacích látok a potreba udržovať ich po celý čas v chlade. Zanedbateľnou položkou nie sú ani jednorazové infekčné striekačky a ihly.
"Jednoduché" riešenie
Na spôsob, ako by sa vakcína mohla dostať k deťom omnoho jednoduchšie, prišiel biológ z Texas A&M University Charles Arntzen. Preprava očkovacej látky je náročná, ale keby vakcína vyrástla v banáne, paradajke alebo v hlávkovom šaláte, vypestovali by si ju ľudia aj v tej najzapadnutejšej dedine a nepotrebovali by chladničku, aby ju uskladnili. Na "očkovanie" by stačilo, aby dieťa len zahryzlo. Jediný, ale zásadný problém je však v tom, že takéto jedlé vakcíny bude najskôr treba vyšľachtiť.
Artzenovi bolo jasné, že sa pri uskutočňovaní svojich plánov nezaobíde bez génových inžinierov, ktorí by vniesli do dedičnej informácie rastliny gén choroboplodného zárodku - vírusu či baktérie, podľa ktorého by rastlina vyrobila vírusovú či bakteriálnu bielkovinu v plodoch alebo listoch.
Keď človek zje paradajku alebo šalát z geneticky upravenej rastliny, prenikne mu do žalúdka aj bielkovina choroboplodného zárodku. Ľudský žalúdok nedokáže stráviť rastlinné bunky. Bielkovina vírusu či baktérie tak prenikne s nestrávenými rastlinnými bunkami cez žalúdok do tenkého čreva, kde sa vstrebe do krvného obehu.
Hneď, ako sa bunka choroboplodného zárodku stretne s bielymi krvinkami, vyzve ich na boj so všetkým, čo nesie rovnaký proteín - teda aj s pôvodcom infekčnej choroby. Bielkovina povolá do pohotovosti imunitný systém aj v samotnej črevnej sliznici, a to je vec, ktorá sa nedarí ani injekčne podávaným vakcínam.
Veľká prekážka
V priebehu desiatich rokov, ktoré ubehli od Artzenovho nápadu, sa v laboratóriách objavilo niekoľko "jedlých" vakcín. Niektoré z nich už vedci vyskúšali na zvieratách a v obmedzenom rozsahu prebehli testy aj na ľudských dobrovoľníkoch. V pokusných skleníkoch sa pestujú paradajky a zemiaky, ktoré produkujú jedlé vakcíny proti pôvodcom cholery a besnoty. Rastú tam i vakcíny proti baktérii Helicobacter pylori, ktorá spôsobuje žalúdočné vredy.
No napriek týmto úspechom sa ani zďaleka nepodarilo prekonať všetky problémy. Vedci napríklad stále váhajú pri voľbe vhodných rastlinných druhov. Napríklad v prospech zemiakov hovorí skutočnosť, že ich hľuzy sa dajú dlho a bez problémov skladovať. Musia sa však variť, pretože sa tým zbavujú jedovatého solamínu, ale vysoká teplota môže narušiť aj "očkovaciu bielkovinu". Vedci preto upierajú svoje pohľady k niektorým juhoamerickým odrodám, ktoré sa dajú jesť surové.
Banán sa síce variť nemusí, ale rastie pomaly a po zbere sa rýchlo kazí. Paradajka má oproti banánu výhodu len v rýchlejšom raste - v rýchlosti, s akou sa kazí, sa mu celkom vyrovná. Vedci preto dúfajú, že by mohli použiť aspoň sušené rýchlo sa kaziace plody. Veľkú nádej tiež vkladajú do rastlín, ktoré sa dajú ľahko skladovať - predovšetkým do sóje, kukurice, šošovice či ryže.
Nezáujem
Najväčšiu prekážku pre uplatnenie očkovacích látok však predstavuje človek. Existuje totiž reálne riziko, že rozvojové krajiny, ktorým by mali jedlé vakcíny prinášať najväčší úžitok, pribuchnú pred týmto darom dvere.
Zambijský prezident Levi Mwanawasa pred časom odmietol potravinovú pomoc pre tri milióny Zambijčanov ohrozených hladomorom len preto, že dovezená kukurica pochádzala z geneticky modifikovaných odrôd. Americkí odborníci mu márne vysvetľovali, že rovnakú kukuricu desaťročia jedia milióny Američanov a Kanaďanov bez najmenšej ujmy na zdraví.
Jeho odpoveď však znela: "My našich ľudí tým jedom kŕmiť nebudeme," čím vyhlásil rozsudok smrti nielen nad tými, ktorých zabije hlad, ale pravdepodobne aj nad tisíckami ďalších Zambijčanov, ktorých oslabené telo nedokáže vzdorovať cholere alebo iným infekčným ochoreniam.