StoryEditor

Kamene, ktoré chcú byť večné

12.08.2005, 00:00
Ak by sa v kruhu tvorenom peniazmi, mocou, krásnymi ženami a dobrodružstvom dal nájsť spoločný stred, určite by v ňom ležal diamant. Okolo diamantov sa krúti nielen dej mnohých filmov, ale aj napätie v reálnom živote. Odvíja sa od nich veľký biznis. Napríklad v niektorých afrických krajinách sú diamantové ložiská centrom politických sporov. Inde práve najväčšie diamanty priťahujú najväčšiu mediálnu pozornosť. A pritom ide len o kameň, ktorý vyniká optickými vlastnosťami -- pekne sa od neho odráža svetlo...

Diamantu však istú výnimočnosť nemožno uprieť. Je najtvrdším nerastom v prírode. Dodnes pritom nie je úplne objasnený presný proces jeho vzniku. Je predpoklad, že väčšina diamantov vznikla do obdobia pred 990 miliónmi rokov. Odvtedy diamanty v prírode v podstate nevznikajú, inými slovami, akákoľvek ťažba znamená znižovanie existujúcich prírodných zásob.

Diamantoví profesionáli
Chlap v dobrom obleku, drahé hodinky, v ruke pinzeta, pri oku lupa. Takto z filmov pozná odborníka na diamanty väčšina ľudí. A tak aj skutočne dodnes pracujú. "Na diamantovej burze všetko prebieha pomocou lupy a pinzety. Nič iné. Preto človek, ktorý tam obchoduje, musí mať dôkladné znalosti o diamantoch. Každý jeden stupeň čistoty hore alebo dole sú peniaze," hovorí Martin Mikuš zo Slovenského gemologického inštitútu -- spoločnosti, ktorá združuje odborníkov zaoberajúcich sa hodnotením a certifikovaním drahých kameňov. Kto sa chce stať špecialistom v oblasti diamantov a iných drahých kameňov, musí za znalosťami vycestovať do zahraničia. Na Slovensku sa študovať komplexne podobná problematika nedá. "Štúdium s možnosťou praxe so vzorkami, lebo na tom je to všetko založené, je u nás prakticky na nulovej úrovni. Vo svete sú tri spoločnosti, ktoré sa zaoberajú školením odborníkov -- IGI (International Gemological Institute), GIA (Gemological Institute of America), ktorý má pobočku aj v Taliansku a HRD, národný inštitút v Belgicku. Ten okrem regulácie trhu pôsobí aj z odbornej stránky, ako najvyšší diamantový úrad," vysvetľuje Mikuš.

Milionárski učni
Samotné štúdium stojí niekoľko stotisíc korún. Priveľa? Vysoká cena je kvôli nákladnému študijnému materiálu. Diamantom. Ak sa teda chcete naučiť analyzovať diamanty, potrebujete nielen praktickú skúsenosť s veľkými kameňmi, ale aj dostať sa do styku s tisíckami vzoriek, ktoré musíte prejsť. Preto sa "diamantológia" nedá vyučovať hocikde. Je len pár centier na svete, kde sú tisíce vzoriek veľkých kameňov. Inak môže školenia absolvovať ľubovoľný človek. Na záver musí spraviť skúšky a získa atestáciu. Svetový odborník s bohatými skúsenosťami však napriek veľkým peniazom nie je z neho okamžite. "Atestácia je niečo ako vysokoškolský diplom -- sama osebe ešte neznamená, že človek je profesionál. Sú ľudia, ktorí pôsobia v brandži, nemajú atestáciu a sú z nich veľkí špecialisti," argumentuje Mikuš.

Hra svetla a... peňazí
Ak chce človek spoznať krásu kameňa, musí vedieť, kde sa pozerať. Podobne, ako napríklad pri výtvarnom umení. Ani tam laik nedokáže pochopiť, prečo zopár ťahov štetcom stojí státisíce. "pri kameňoch spočíva krása a kvalita v optike. Ide o "hru" svetla v kameni. Klasifikujú sa podľa čistoty, farby, brusu a hmotnosti. Ideálny kameň s najvyššou čistotou nemá vnútorné nedostatky, čiže inklúzie -- nerovnosti, ktoré bránia ideálnemu prechodu svetla," hovorí o kvalite diamantov Martin Mikuš. Významným faktorom je podľa neho aj farba. Ideálny diamant je totiž bezfarebný. Oveľa náročnejší je z teoretického aj praktického hľadiska brús. Do kameňa sa dostáva určité množstvo svetla, pričom kameň je tým hodnotnejší, čím väčšie množstvo svetla sa dostáva naspäť do oka. Vybrúsený diamant má na povrchu plôšky nazývané fazety. Fazety sú rôzneho tvaru, pod rôznym uhlom, rôznej veľkosti, ovplyvňujú lámanie a odraz svetla. Tak vzniká ligotanie a iskrenie, čiže brilancia kameňa. "Ak svetlo neuniká do strán, ale dostáva sa naspäť do oka, efekt diamantu je najdokonalejší," hovorí Mikuš. Na tomto základe bol napríklad matematicky vypočítaný ideálny brús s presnou symetriou. Ale prečo s ním rastie aj jeho cena? "Nájsť v prírode ideálny kameň, ktorý je čistý a nemá žiadny farebný nádych, je veľmi náročné. Tretí faktor brús preto spočíva najmä v kvalite ľudskej práce. Okrem toho cena diamantu závisí aj od vzácnosti výskytu, ekonomických faktorov, koľko spoločností pôsobí na trhu a podobne," uzatvára Mikuš.

Rodinný biznis
Trh s diamantmi začal fungovať koncom 19. storočia objavením ložísk v Afrike. Postupne sa objavovali nové a nové oblasti, no trh sa vyprofiloval tak, že na čele zostala jedna spoločnosť -- De Beers. Táto firma zostáva stále v podstate v rukách jednej rodiny. Vznikla zastupovaním viacero baní v Juhoafrickej republike. A keďže ako najvplyvnejšia firma v oblasti diamantového biznisu podporovala prieskum nových lokalít možného výskytu diamantov, postupne sa do jej rúk dostávali stále nové bane a ložiská. Ešte pred niekoľkými rokmi De Beers kontrolovali 80 percent diamantového trhu. Dnes jej podiel klesol asi na 60 percent, nielen po zásahu rôznych antimonopolných opatrení, ale aj kvôli rastúcemu vplyvu iných spoločností, napríklad ruskej Alrosy, patriacej štátu, ktorá je rovnako veľkým producentom diamantov.

Nelegálne kšefty
V poslednej časti Jamesa Bonda sa superagent musel vyrovnať s nelegálnymi diamantmi, ktoré sa ktosi snaží dostať na trh. Kamene s pochybnou minulosťou existujú nielen v hlavách scenáristov. "V niektorých afrických krajinách, napríklad v Sierre Leone, dochádzalo k rôznym bojom medzi vládou a rôznymi separatistickými skupinami. V podobných konfliktných štátoch boli diamanty zásadným zdrojom príjmov pre krajinu -- často jedinou surovinou, ktorá sa ťažila. Diamanty sa preto stali zdrojom financovania konfliktov. Za nelegálnu bola pritom vo väčšine prípadov klasifikovaná ťažba opozičnej skupiny," objasňuje pozadie nelegálnej diamantovej ťažby Mikuš. V roku 2002 tak vznikol Kimberly proces. Jeho účastníci (zákulisným iniciátorom bola spoločnosť De Beers) prišli s vyhlásením, že nie je dobré, aby boli diamanty zdrojom financovania rôznych vojnových konfliktov, aby kvôli nim dochádzalo k stratám na životoch a prehlbovaniu chudoby. V rámci Kimberly procesu preto musí každý diamant sprevádzať akýsi rodokmeň -- certifikát určujúci jeho pôvod a cestu z bane až ku kupcovi. Začlenila ho do legislatívy aj Európska únia či USA. Kto nemá certifikát, nemôže na svetových trhoch obchodovať. V Afrike sa však často stáva, že nelegálne aj legálne suroviny pochádzajú z ložísk vedľa seba. Jedno je pod kontrolou vlády a má certifikát, vedľajšie je pod kontrolou nejakej opozičnej skupiny, ktorej certifikát chýba.

Diamanty sú večné
Drahé kamene majú pre kupujúceho dvojakú hodnotu. Na jednej strane v klenotoch, na druhej ako investícia. Podľa diamantológov treba zásadne oddeľovať diamanty a ostatné drahé kamene, pretože pri diamantoch je situácia relatívne prehľadnejšia. Existuje stabilný trh, diamantové burzy, kde sa obchoduje vo veľkom. Čo sa týka výhodnosti investície, nie je jednoduché porovnávať diamanty s inou komoditou. Aj napríklad cena ropy závisí od rôznych faktorov. Pri diamantoch je to predovšetkým prírodný výskyt. Ak sa zmenšujú prírodné zdroje, je pravdepodobné, že cena porastie. Druhý faktor je fungovanie trhu, kto a ako ho reguluje, aká silná je konkurencia. Podľa Martina Mikuša za posledné roky nedošlo pri investičných diamantoch k medziročnému poklesu. "Je tam permanentný nárast cien," hovorí a dodáva, že je však ťažké predpovedať, čo bude v budúcnosti, aj keď je istý predpoklad, že ceny budú rásť.
Diamanty sú večné. Tento slogan, mimochodom, nenesie len jedna z častí o Jamesovi Bondovi, ale tiež ju má na webovej stránke pod svojím logom aj De Beers, najväčší svetový obchodník s diamantmi.

menuLevel = 2, menuRoute = style/civilizacia, menuAlias = civilizacia, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
19. apríl 2024 08:00