Po smrti rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie nastúpil na trón v habsburskej monarchii jej syn Jozef II. Nový panovník sa rozhodol naďalej pokračovať v reformnom úsilí svojej matky pod vplyvom dobového empirizmu a osvietenstva. Veľký dôraz položil na modernizáciu, avšak i na centralizáciu krajiny.
Školy za hradbami
Za vlády Jozefa II. dostalo reformné hnutie rýchly spád. V desaťročí jeho samostatnej vlády (1780 -- 1790) boli prijaté viaceré reformy, ktoré posúvali habsburskú monarchiu výrazne dopredu. Tzv. jozefínske reformy zároveň znamenali vyvrcholenie tzv. osvietenského absolutizmu. Okrem iného sa týkali i náboženskej oblasti. Aj v tomto smere sa cisár prejavoval ako novátor a človek správajúci sa v duchu osvietenstva. Napríklad v roku 1770, ešte ako spoluvládca svojej matky, navštívil predmestskú evanjelickú školu v Prešove (evanjelici totiž nemohli mať školy v rámci mestských hradieb). To vyvolalo veľký údiv tamojšej mestskej rady i jeho suity.
Jedným z najvýznamnejších patentov jeho vlády vôbec bol Tolerančný patent, ktorý cisár vydal vo Viedni 25. októbra 1781. Pozostával z osemnástich častí a umožňoval príslušníkom troch kresťanských vierovyznaní vykonávať svoje náboženské obrady a zároveň vyhlasoval ich občiansku rovnoprávnosť.
Kostoly bez veží
Tolerančný patent sa konkrétne týkal, použijúc jeho terminológiu, príslušníkov augsburského vyznania (evanjelikov pridržiavajúcich sa Lutherovho učenia), helvétskeho vyznania (kalvínov) a veriacich gréckeho rítu (pravoslávnych). Spomínaní nekatolícki veriaci si na základe tohto patentu mohli slobodne a súkromne vyznávať svoju vieru "na hociktorom mieste". V obciach, kde žilo viac ako sto nekatolíckych rodín, si veriaci mohli založiť náboženskú obec a postaviť svätostánok. Pravda, "pospolitý poplatný ľud" nesmel byť vo väčšej miere zaťažený výdavkami. Modlitebne však nemohli mať zvony, veže a vchody z verejnej ulice.
Patent zároveň nekatolíkov zbavoval povinnosti zúčastňovať sa katolíckych obradov a pútí. Ďalej riešil aj problém zmiešaných manželstiev a ich potomkov vo vzťahu k náboženstvu. Takisto zakazoval katolíckym biskupom zasahovať do cirkevných vecí nekatolíkov. Záverečná časť patentu hovorila o tom, že nikto nemôže byť kvôli náboženstvu postihnutý peňažným alebo fyzickým trestom. V duchu dobového osvietenstva sa v texte viackrát objavuje spojenie kresťanská znášanlivosť. Zároveň cisár apeloval na dostatočnú propagáciu patentu.
Oslabenie pápeža
Tolerančný patent z náboženskej stránky spomínané cirkvi ešte úplne nezrovnoprávňoval s katolíckou cirkvou. Tá si ešte ponechala postavenie štátnej cirkvi. Z občianskeho hľadiska však zrovnoprávňoval protestantov a pravoslávnych s katolíkmi. Nekatolíci smeli pracovať vo verejných úradoch, štátnej službe, získavať akademické hodnosti, voľne nakladať s majetkom atď. Patent tiež uzavrel dlhé obdobie náboženskej neznášanlivosti a polarizácie, ktoré aj v Uhorsku pretrvávali ešte od čias reformácie. Utvoril tak priamu cestu k úplnému zrovnoprávneniu spomínaných troch cirkví s katolíkmi v rokoch 1790 -- 1791.
Jozef II. aj po vydaní patentu naďalej pokračoval v náboženských reformách. S jeho vládou sa napríklad spája zrušenie 738 kláštorov, ktoré sa nevenovali žiadnej, podľa jeho názoru, štátu prospešnej aktivite (výchova mládeže, zdravotníctvo, školstvo...). Začalo sa tiež postupné odstraňovanie diskriminácie židovského obyvateľstva. Jozefovi II. sa podarilo obmedziť vplyv pápeža na cirkev v monarchii. Zrušil biskupské semináre a zriadil dva generálne semináre, ktoré vychovávali kňazov v osvietenskom duchu. Jeden z týchto seminárov bol na Bratislavskom hrade.
Násilné osvietenie
Ak by sme mali zhrnúť reformy Jozefa II. vôbec, môžeme povedať, že prišli včas a pružne reagovali na problémy doby. Problémom však bolo, že ich Jozef II. presadzoval príliš radikálne a niekedy aj s asistenciou polície. V Uhorsku to narážalo na odpor šľachty. Situáciu skomplikovalo aj vypuknutie Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789, ktorá najmä svojím protináboženským a protimonarchistickým vystupovaním panovníka vyľakala. Aj to bol potom dôvod, prečo panovník svoje reformy tesne pred smrťou odvolal s výnimkou spomínaných dvoch patentov.
Hoci sa zdalo, že reformy sa skončili neúspechom, predsa natrvalo ovplyvnili vývin spoločnosti aj u nás. Začalo sa obdobie národného obrodenia a jedným z odchovancov bratislavského generálneho seminára bol aj Anton Bernolák.