Internet je len jeden zo svetov, ktoré sa objavujú

Dá sa zovšeobecniť podľa ľudí fenomén zvaný internet?
-- Pôvodná koncepcia internetu z roku 1992, ktorú hlásal ešte Al Gore, predstavovala internet ako pamäť ľudstva. Základnou ideou bolo sprístupniť všetkým všetko poznanie ľudstva. Súčasný bežný pohľad na internet sa skôr sústreďuje na expresívne výrazy, napríklad na závislosť.

Ako vnímajú psychológovia závislosť od internetu?
-- Termín závislosť sa v tejto súvislosti skôr zneužíva. Rovnako sme závislí aj od kávy, čokolády, cukríkov aj všeličoho iného, čo používame často a pritom by sme vôbec nemuseli, a tiež to neoznačujeme ako závislosť. Psychiatrické alebo klinické vymedzenie internetovej závislosti neexistuje. Na svetových diskusných fórach o závislosti bola prijatá diagnóza PIU -- patological internet use (chorobné používanie internetu), ktorá môže mať rôzne formy: od nutkavej ustavičnej túžby kontrolovať si poštu (aj keď vám určite nikto nemohol písať, pretože ste si schránku pozerali pred pätnástimi minútami), až po rôzne formy chatovania.

Pre koho je typická táto "závislosť"?
-- S týmto javom sa veľmi často stretávame u internetových začiatočníkov. Páčia sa im možnosti, ktoré internet poskytuje a vnímajú ho ako technologickú hračku. Píšu na všetky strany a zrazu zistia, že majú plnú schránku rôznych mailov a spamu. Po čase z toho vytriezvejú a zistia, že internet sa dá používať aj rozumnejším spôsobom.

Ale internetová závislosť sa v praxi najčastejšie pripisuje ostrieľaným počítačovým používateľom.
-- Technologický drive súčasnosti nás núti odkrývať nové cesty, a my ich stále hľadáme. Počítač ponúka stále nové možnosti, môžeme ísť hlbšie a ďalej a my aj ideme. Dá sa však povedať, že sme od toho závislí? Nie. Internet je len jeden svet zo svetov, ktoré sa objavujú. Môže dôjsť aj k určitým deformáciám, niekto dokáže pri počítači presedieť osemnásť hodín. Ale nemusíme to hneď označovať ako závislosť.

Tiež sa veľa hovorí o negatívnych dosahoch: sociálne uzatvorenie, výlučne sprostredkované komunikovanie cez klávesnicu...
-- Áno, vznikajú aj také veci, ale na druhej strane musíme uznať, že mnoho ľudí sa naučilo komunikovať práve vďaka internetu, a tým sa odstránili mnohé bariéry.

Internet sa tiež považuje za prostriedok, vďaka ktorému môžu ľudia skryť svoju pravú identitu a vydávať sa za niekoho iného. Je to pravda?
-- Svojho času napísal Bill Gates knihu s názvom Informačné diaľnice. V knihe bol obrázok dvoch psov. Jeden sedel za počítačom, druhý sa naňho s obdivom pozeral. Obrázok dopĺňali slová: Najlepšie na tom internete je, že nikto nevie, že si pes. To mohla byť pravda vtedy, pred desiatimi rokmi. Ale v súčasnosti to už tak veľmi nefunguje. Podľa rôznych výrazových prejavov je možné rozpoznať charakter človeka, ktorý sa zúčastňuje na diskusných skupinách. Charakteristickými znakmi virtuálnej komunity sú práve dlhodobé pretrvávanie a spoločný záujem. Ak niekde fungujeme dlhšie, hoci máme určitú prezývku, skupina nás už pozná. A vie si presne predstaviť, kto sa pod aliasom skrýva. Na internete môžu síce vznikať i viacnásobné identity, ale tie existujú aj v bežnom živote. I keď pri internete sa to ľahšie skrýva.

A čo zmeny identity -- nehrozí z toho schizofrénia?
-- Je možné kváziidentity meniť, ale nemá to až taký patologický vplyv. Možno by sme našli pár prípadov, ale neverím, že by bol práve internet spúšťačom patologického javu.

Dokáže internet ovplyvňovať?
-- Vplyv médií sa ťažko určuje vo všeobecnej rovine. Na výskum je potrebné kategorizovať cieľové skupiny ľudí. Existujú určité vzorce správania. Niektorá časť obyvateľstva vníma ako pravdu len to, čo čítala v novinách, pretože to bolo natlačené. Ale internet je interaktívne médium, ponúka iné možnosti. Používateľ si môže informácie selektovať, vstupovať do diskusií, priamo reagovať. Ale nemôžeme hovoriť o jeho paušálnom vplyve.

Ako sa toto ovplyvňovanie prejavuje pri zápase o zákazníka?
-- Formy môžu byť rôzne, od nevyžiadaných mailov, po okná pop up, alebo klasické marketingové postupy. Formy sa modifikujú na základe ich vývoja. Napríklad donedávna sa veľmi často používali bannery, ale potom sa zistilo, že ich účinnosť je veľmi nízka. Ďalší marketingový spôsob vychádza zo štatistických systémov, ktoré monitorujú návštevníkov stránok. Systémy dešifrujú, ktoré stránky, respektíve ktoré dokumenty na stránke zákazník najviac preferuje. Firma s tým môže cielene pracovať, nie je odkázaná na agresívnu reklamu, ale nepriamo oslovuje zákazníka tým, že mu ponúkne presne to, čo ho zaujíma. Tieto formy sú korektné. A v práve v tomto je internet iný v porovnaní s ostatnými médiami, pretože dokáže interaktívne spolupracovať so zákazníkmi. Nie celkom férové sú však pop up okná, alebo také servery, ktorá vopred rátajú s tým, že sa ľudia pri písaní stránky pomýlia a zrazu sa ocitnú na pornostránke.

Je na internete teda všetko dovolené?
-- Internet je demokratické médium. Síce existuje na technologickej báze, ktorú treba udržiavať aj za cenu finančných investícií, ale nikto ho neriadi. To nás môže učiť správať sa slušne, aj bez toho, že by nás niekto kontroloval. Existuje aj systém internetovej etiky, takzvanej netiquette.