Na Slovensku zrazu máme byť na čo hrdí

Charakteristiky súčasnej doby hovoria o tom, že v nej panuje kult tela.
-- Kult vzniká uvedomením si hodnoty a následným porovnávaním sa s ostatnými, hľadaním a približovaním sa k ideálu. Aj v prípade kultu tela ide o akési uvedomovanie si hodnoty vlastného tela a sústavnú snahu priblížiť sa k nejakému, práve aktuálnemu ideálu.

Kto rozhoduje o tom, aký bude ideál?
-- Názory na ideálne telo sa veľmi odlišujú. Klasické ideály stvorené v antike v podobe Discobola, či dokonalé tvary Michelangelovho Dávida už dávno nie sú jedinými idolmi, ku ktorým sa športovci snažia priblížiť. Existuje veľmi veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú výber idolu. U športovcov je logicky výber ideálneho obrazu tela ovplyvnený druhom športu, ktorý vykonávajú. Svoju úlohu však zohráva i sociálne prostredie, v ktorom športovec žije, národné špecifiká, tradície. Zápasník sumo sa bude snažiť o získanie veľkého brušiska a mohutnej postavy, ktorú u nás len málokto stotožňuje s ideálnym obrazom tela.
Ideál tela sa s preferovanou krásou stotožňuje len pri estetických športoch, akými sú krasokorčuľovanie, gymnastika, synchronizované plávanie. Ale pri boxe či zápasení je dôležitejší objem svalov. Namiesto estetiky vystupuje do popredia úplne iná hodnota -- sila a robustnosť. Pre basketbalistov, volejbalistov i futbalových hráčov na stopárskom poste je nezanedbateľná výška, športové gymnastky, ak chcú byť maximálne výkonné, musia byť čo najmenšie.

Zakladajú si športovci na ideálnom obraze svojho tela?
-- Zakladajú si veľmi silno a akékoľvek nedostatky znášajú veľmi ťažko. Na tento psychický vzťah k svojmu telu má veľký vplyv samotná športová činnosť, ktorá určuje kritériá. Často sa stáva, že tréner v snahe dosiahnuť od svojho zverenca najlepší výkon, mu tvrdo zakáže čokoľvek jesť, aby nepribral ani kilo, inak sa zhorší jeho výkon. Mnohí športovci ubližujú svojmu telu. Tvrdé trénovanie môže viesť k úchylkám potláčajúcim zdravý vývin tela.

Akú úlohu pri formovaní vzťahu športovca k vlastnému telu zohrávajú tréneri?
-- Tréneri sú medzi dvomi mlynskými kameňmi. Ich úlohou je vytiahnuť zo športovca to najlepšie. Motivovať ho stále k dokonalejším a lepším výkonom. Je to ich povinnosť voči športovcovi, ale zároveň aj ich prezentácia. Veď kto by sa rád nepochválil, že vychoval majstra sveta alebo olympijského víťaza? To je jedna strana mince. Druhou stranou je ľudský prístup a uvedomenie si, že každý človek, i športovec, má svoje hranice. Tréner sa ich môže snažiť posúvať, ale často sa stane, že ich prekročí. Dôvody môžu byť rôzne, tlak funkcionárov, ctižiadostiví rodičia a iné. Vtedy idú všetky etické i morálne normy bokom, hľadí sa len na víťazstvo. Počas zápasu zranení futbalisti dostanú utlmujúce prostriedky a musia hrať ďalej, lebo nikto lepší nie je k dispozícií. Hrajú aj za takú cenu, že si po zápase už nikdy nekopnú do lopty.
Hranice ľudského tela sa nedajú podceňovať, pretože akékoľvek neúmerné preťažovanie sa vráti späť ako bumerang. Nemusí sa odraziť len v telesnom výkone, ale vo forme rôznych depresívnych stavov či v podlomenom zdraví.
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Pre Slovensko táto udalosť už tradične znamená veľký sviatok. Väčšina národa sa počas hokejových zápasov ani nepohne od televíznej obrazovky. Z čoho pramení táto identifikácia sa celého národa s hokejovým mužstvom?
-- Homo sapiens sa bez skupiny nezaobíde. Narodí sa v rodine, kde nachádza pôvod a základy stotožňovania sa s prvým malým spoločenstvom. Ak je v rodine všetko v poriadku, sme na ňu hrdí, ak v nej čosi neklape, utekáme preč. Po rodine nasleduje identifikácia s najbližšou sociálnou skupinou, s mestom -- mestským klubom, krajom, so štátom, ale opäť len v prípade, ak je skupina úspešná.

Prečo sa Slováci identifikujú práve s hokejistami?
-- Človeku je prirodzené, že ak je v ňom niečo dobré, chce to ukázať. Rovnako sa chce pochváliť tým výnimočným, čo je v skupine, s ktorou sa identifikoval. Na Slovensku vďaka hokejistom máme zrazu čosi, na čo môžeme byť veľmi pyšní, s čím sa môžeme hrdo prezentovať vo svete. Preto ten pocit spolupatričnosti a identifikácie.

Športové nadšenie fanúšikov sa často opiera o skandovanie národných hesiel, spievanie hymny, všade vejú štátne zástavy. Nie je táto forma presadzovania národných symbolov nebezpečená?
-- Počas hokejových majstrovstiev sme všetci hrdí, že sme Slováci. Ide o určitý druh davovej psychózy. Pocit lokálpatriotizmu je zdravý a pre občiansky vývoj spoločnosti dokonca potrebný. Ak však prerastie do hlučných prejavov šovinizmu, to už veru nie je celkom v poriadku.