Ešte pred necelými tridsiatimi rokmi bola veda presvedčená, že človek pred narodením nič nevníma a teda, že sa ani nič neučí. Dnes však vieme, že dieťa už pred narodením cíti, počuje, vníma vône a vidí. Pri pôrode rozoznáva hlas matky, ktorý pôsobí upokojujúco a znie inak ako tie ostatné.
Skupina vedcov z univerzitnej kliniky v Maastrichte dospela k poznatku, že schopnosť človeka pamätať a učiť sa rozvíja už pred narodením. Cathelijne van Heternová spolu s tímom vedcov dokázala, že dieťa už pred narodením zvyčajne reaguje na opakované akustické podnety. Tento návyk v dieťati rozvíja schopnosť "pamätať si", no taktiež učiť sa. Podobné štúdie sa v minulosti už realizovali, avšak iba s novorodencami, preto akékoľvek ich výsledky boli pre fázu tehotenstva iba nepriamo relevantné. V novej štúdii tím výskumníkov pozoroval ľudské zárodky v 37. a 40. týždni tehotenstva a vystavoval ich zvukovým podnetom. Po desiatich minútach a dvadsiatich štyroch hodinách sa test zopakoval. Výsledkom bolo, že pri prvom opakovaní sa plody zvukovému podráždeniu prispôsobili oveľa rýchlejšie ako na začiatku. "Už v maternici zaberá krátkodobá pamäť minimálne na desať minút a dlhodobá pamäť najmenej na dvadsaťštyri hodín," hovorí van Heternová, ktorá na druhej strane dodáva, že samy zvukové podnety nestačia na to, aby sa schopnosť ich rozoznania aj skutočne etablovala.
Stres v maternici
Ľudský zárodok reaguje aj na stres. Mnohí psychológovia sa domnievajú, že väčšina psychických porúch a duševných ujm u dospelých má korene už v období pred narodením. Ak sú matky depresívne, odrazí sa to aj na novorodencovi, pričom ich chronická depresia môže vyústiť do trvalých následkov -- dieťa sa správa nápadne, má zvýšenú hladinu hormónov, ktorá zodpovedá hladine hormónov matky. U novorodencov sa zistil výskyt hormónu kortizolu, a to v podobnom množstve ako u matky. Toto je výsledok výskumu, ktorý bol prezentovaný na medzinárodnej konferencii psychológov v anglickom Brightone. Vedci predpokladajú, že kortizol, vyskytujúci sa vo zvýšenom množstve najmä u depresívnych ľudí, môže preniknúť cez placentu a tak ovplyvniť plod. Nancy Jonesová z Florida Atlantic University k tomu dodáva, že na základe výskytu kortizolu je tiež možná predpoveď predčasného pôrodu. "Keď sa určí hladina kortizolu v 28. týždni tehotenstva, je predpoveď možná na 98 %," hovorí Jonesová.
Hrôzostrašný špenát
Nie sú to len reakcie na stres, ktoré sa v začiatočných dňoch ľudského života formujú, ale aj chuťové návyky a orientácie. Keď dieťa hodí na zem tanier so špenátom, tak zrejme jeho matka počas tehotenstva nejedla dostatočné množstvo listovej zeleniny. Pretože stravovacie návyky tehotných a dojčiacich matiek formujú aj chuťovú orientáciu ich potomstva. Výskumný tím Julie Mennellovej z Monell Chemical Sense Centre vo Filadelfii rozdelil tehotné do troch skupín: jedna tretina testovaných pila počar tehotenstva mrkvovú šťavu, avšak nie v čase dojčenia. Druhá skupina to robila zasa obrátene a ženy z tretej skupiny pili iba vodu. Na polročných dojčatách, ktorým sa do jedálneho lístka začala pridávať aj pevná strava, pozorovali psychológovia ich reakcie na kašu, ktorá sa pripravila raz z vody a raz z mrkvovej šťavy. A výsledok: deti, ktoré sa, či už pred narodením alebo prostredníctvom materinského mlieka s touto chuťou oboznámili, reagovali nadšenejšie. Ostatné deti nepreukazovali žiadne nadšenie. Tento pokus sa dá považovať za prvý vedecký dôkaz toho, že chuťové návyky sa formujú (prenášajú z matky na dieťa) už v čase pred narodením. Predchádzajúce štúdie iba štatisticky doložili, že deti, ktorých dojčenská strava obsahovala aj vanilkovú chuť, neskôr aj vanilku v jedle uprednostňovali.
Tento výsledok podporuje aj dôležitosť dojčenia oproti podávaniu mlieka z fľašky. Deti sú podľa Mennellovej otvorenejšie rôznym chuťovým orientáciám a na základe už známej chuti sa učia rozoznať zdravé potraviny. Je tiež možné, že sa tento začiatočný "vtlačený vzor" podieľa aj na návyku v súvislosti s rôznymi kultúrnymi zvláštnosťami, ako sú, napríklad, príliš ostré koreniny a pod.