StoryEditor

Bush: Z leva salónov vojnový prezident

11.09.2006, 00:00

Vládnutie amerického prezidenta Georgea W. Busha ovplyvnil jeden deň. Ešte 10. septembra 2001 považovala veľká časť Spojených štátov Georgea W. Busha mladšieho za nie príliš inteligentného a nevýrazného politika, ktorému do kresla amerického prezidenta pomohli rodinné konexie. Ale už o deň neskôr sa útokmi z 11. septembra všetko zmenilo. Nielen v Amerike začali mnohí Busha rešpektovať ako ideálneho vodcu v ťažkých časoch. Od jeho znovuzvolenia v roku 2004 však popularita najmocnejšieho muža sveta znovu prudko klesá.
George Walker Bush pochádza z prominentnej rodiny (dedo bol senátor a otec dokonca prezident). Diplomy má z prestížnej Yalovej univerzity aj z Harvardovej obchodnej školy. Preslávil sa na nich hlavne ako schopný organizátor a zábavný spoločník. Leva salónov skrotila až veľká láska Laura, ktorá mu vraj povedala: "Buď Jim Beam, alebo ja." Po neúspešnej kandidatúre do parlamentu založil Bush naftársku firmu Arbusto Energy, do ktorej investoval aj James Bath, ktorý bol už vtedy zástupcom saudskoarabskej rodiny bin Ládinovcov. Pred krachom zachránila Bushovu firmu spoločnosť Spectrum 7, ktorá sa neskôr stala súčasťou Harken Energy Corporation. V nej získal Bush miesto poradcu a akcie, ktoré v roku 1990 predal krátko predtým, ako firma oznámila stratu.
Na prezidentskú kampaň v roku 2000 zhromaždil vtedy už texaský guvernér rekordných 193 miliónov dolárov. Voľby vyhral iba vďaka americkému systému takzvaných voliteľov, celkovo získal o pol milióna hlasov menej ako jeho demokratický súper Al Gore. Najvyšší úrad Bushovi zaistilo tesné víťazstvo na Floride, kde bol guvernérom jeho brat Jeb.
Po nástupe do úradu prezidenta bolo Bushovým hlavným cieľom oživiť domácu ekonomiku. Tento problém však spolu s jeho odmietaním výskumu kmeňových buniek, partnerstiev homosexuálov či podporou trestu smrti ustúpili do pozadia 11. septembra 2001. Bush vyhlásil vojnu terorizmu a za cieľ si dal zlikvidovať sieť Al-Kajdy. Prvým krokom k tomu mala byť vojna v Afganistane, kde sa vtedy skrýval šéf teroristickej siete Usáma bin Ládin. O jeden a pol roka nasledovala invázia do Iraku, ktorá stála Busha popularitu v očiach mnohých Američanov, ale najmä obyvateľov zvyšku sveta. Vojna v Iraku si od marca 2003 vyžiadala životy vyše 2 500 vojakov a termín ich stiahnutia je v nedohľadne. Deficit rozpočtu USA sa stále prehlbuje a vo vzduchu visí ďalší ozbrojený konflikt s Iránom.

menuLevel = 2, menuRoute = style/civilizacia, menuAlias = civilizacia, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
25. apríl 2024 14:03