Sociálna poisťovňa je základným pilierom sociálneho zabezpečenia v USA už 70 rokov. Založil ju prezident Franklin Delano Roosevelt v časoch veľkej hospodárskej krízy, aby pomohol zabezpečiť život aj tým ľuďom, ktorí si z rôznych príčin nedokázali zarobiť dosť prostriedkov na vlastnú starobu. Sociálna poisťovňa Američanom zabezpečuje starobné, invalidné, vdovské a sirotské dôchodky. Mýlil by sa ten, kto by si myslel, že v kapitalistickej Amerike nemá verejná sociálna sieť veľký význam. Účty v Sociálnej poisťovni má 156 miliónov Američanov a nejaký druh dôchodku z nej poberá 47 miliónov ľudí.
Solidarita medzi generáciami a spoločenskými vrstvami nie je ani v USA neznámym pojmom. Vo všeobecnosti síce platí, že ľudia s vyššími príjmami dostávajú aj vyššie dôchodky, ale vzorce na výpočet dôchodkov sú nastavené tak, aby pracovníci s nižšími príjmami dostali relatívne vyššie penzie. Dôchodky sú indexované podľa vývoja životných nákladov. Úlohou tohto systému je zabezpečiť slušnú životnú úroveň pre čo najviac ľudí a vyhnúť sa tak väčším sociálnym konfliktom. O tom, aký veľký význam má tento systém pre stabilitu Ameriky, svedčia nasledujúce čísla:
Pre jednu pätinu Američanov v dôchodkovom veku je dôchodok zo Sociálnej poisťovne jediným zdrojom príjmu.
Pre jednu tretinu amerických penzistov tento dôchodok zabezpečuje 90 percent ich celkového príjmu.
Pre dve tretiny penzistov predstavuje dôchodok zo Sociálnej poisťovne 50 percent ich celkových príjmov.
V USA existuje veľké množstvo rôznych zamestnaneckých penzijných plánov a životných poistiek. Okrem toho viac ako polovica Američanov vlastní nejaké akcie, podielové listy a iné cenné papiere. Pre dve tretiny z nich však tieto finančné aktíva predstavujú len doplnkový zdroj príjmu v starobe. Rozhodujúci zostáva dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Len tretina Američanov je natoľko bohatá, aby štátny dôchodok považovali len za prilepšenie.
Ako vo všetkých anglosaských ekonomikách, podmienky na získanie starobného dôchodku sú v USA o niečo tvrdšie ako v kontinentálnej Európe. V súčasnosti je vek odchodu do dôchodku stanovený na 65 rokov a 6 mesiacov a bude sa ďalej posúvať. Ľudia narodení v roku 1959 a neskôr, pôjdu do dôchodku až v 67 rokoch. Zákony umožňujú aj odchod na predčasný dôchodok už vo veku 62 rokov, ale v tomto prípade je výška dôchodku redukovaná.
Aké veľké sú americké dôchodky? To, samozrejme, závisí od výšky príjmu. Ak pôjdeme na priemerné čísla, dôchodok zo Sociálnej poisťovne zabezpečuje 40 percent preddôchodkového príjmu poistenca, teda zhruba ako u nás. Okrem štátneho dôchodku však má asi polovica amerických zamestnancov nejakú formu zamestnaneckého dôchodkového plánu (obdobu našich DDP). Dôchodok z tohto piliera sa, samozrejme, veľmi líši. Na spokojný život potrebuje priemerný dôchodca v USA príjem vo výške 70 percent svojho platu pred dôchodkom. Pokiaľ je zamestnaný v dobrej firme, kombináciou štátneho a zamestnaneckého dôchodku tento limit bez problémov dosiahne. A čo vdovy, siroty a invalidi, ktorí sa nemôžu spoliehať na štedrosť zamestnávateľov? O tých sa pomerne dobre stará Sociálna poisťovňa. Ak sa napríklad človek s príjmom 40-tisíc dolárov ročne (ženatý, s deťmi) stane vo veku 35 rokov invalidom, dostane dôchodok vo výške 1 800 dolárov mesačne. V prípade smrti by jeho rodina dostala pozostalostnú penziu vo výške 2 300 dolárov mesačne. Socha Slobody sa za to kúpiť nedá, ale na slušný život to stačí. Invalidné a pozostalostné dôchodky tvoria takmer jednu tretinu všetkých dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou (graf 1).
Neistá budúcnosť
Demografické problémy neobchádzajú ani USA. Aj tam sa prejavuje starnutie obyvateľstva. Američania žijú dnes zdravšie a dlhšie ako kedykoľvek predtým. Keď v roku 1935 začala fungovať Sociálna poisťovňa, priemerný 65-ročný Američan sa mohol tešiť na 12,5 roka ďalšieho života, a tým aj dôchodku. Dnes je to už 17,5 roka a zdá sa, že dĺžka dožitia sa bude stále predlžovať. Okrem toho od roku 2008 začne odchádzať do dôchodku 79 miliónov príslušníkov generácie "baby boomers". Počas 30 rokov bude zrazu v Amerike dvakrát toľko dôchodcov ako teraz. V roku 1960 pripadalo na jedného dôchodcu až 5,1 zamestnaných ľudí. V súčasnosti sa tento pomer znížil na 3,3 ku jednej a v roku 2031 klesne na 2,1 ku jednej. Je zrejmé, že Sociálna poisťovňa bude mať veľký finančný problém.
Tak ako všetky verejné penzijné systémy vo vyspelých krajinách, aj americká Sociálna poisťovňa je priebežným systémom. To znamená, že dôchodky dnešných penzistov sa vyplácajú z odvodov na dôchodkové poistenie súčasných pracovníkov a ich zamestnancov. Na rozdiel od väčšiny vyspelých krajín je Amerika demograficky relatívne mladou krajinou, v čom jej výdatne pomáha prúd imigrantov z Mexika a iných štátov sveta. Vďaka tomu sa rezervný fond Sociálnej poisťovne utešene plní a podľa najnovších projekcií Sociálnej poisťovne bude narastať až do roku 2018, keď by mal dosiahnuť úctyhodnú výšku 4 000 miliárd dolárov. Ale nič nepotrvá naveky. Koľko imigrantov bude do USA prúdiť v budúcich rokoch, nevedno, ale počty budúcich dôchodcov sa dajú vypočítať omnoho ľahšie a relatívne presne. Veľká masa dôchodcov z generácie "baby boomers" začne z rezervného fondu Sociálnej poisťovne rýchlo ujedať. Od roku 2018 suma výdavkov bude nižšia ako objem príspevkov do rezervného fondu. Ak nedôjde k radikálnej zmene systému, rezervný fond Sociálnej poisťovne sa úplne vyčerpá v roku 2042 (graf 2). Ale ani to nezabezpečí, že aspoň dovtedy budú dostávať všetci Američania svoje penzie v plnej výške, pretože na rok 2042 sa predpokladá len 73-percentná výplata nárokovaných dôchodkov.
Alternatívy riešení
To, že aj americký penzijný systém potrebuje reformu, je jasné už niekoľko desaťročí. O konkrétnej podobe reformy sa však viedli a vedú veľké spory. O niektorých krokoch uvažovala už Clintonova administratíva, ale vzhľadom na citlivosť problému radšej nechala fungovať Sociálnu poisťovňu po starom. V decembri 2004 ohlásil svoje odhodlanie pustiť sa do reformy dôchodkov prezident Bush.
Aké sú alternatívy riešení? Uveďme si najprv konzervatívne riešenie, ktoré súčasný priebežný systém nemenia, ale modifikujú:
Najjednoduchšie je znížiť objem vyplácaných dôchodkov. Miera náhrady mzdy dôchodkom zo Sociálnej poisťovne by nemusela byť 40 percent, ale menej. Toto riešenie je však mimoriadne nepopulárne a málokto sa ho odváži presadzovať.
Iným jednoduchým riešením je posunúť vek odchodu do dôchodku. Ak Američania žijú dlhšie a zdravšie, môžu aj dlhšie pracovať. Ani tento návrh sa nestretáva s pozitívnym ohlasom u voličov. Jeho kritici z radov odbornej verejnosti namietajú, že veľká časť Američanov si aj tak volí predčasný dôchodok v 62. roku života. Predlžovanie dôchodkového veku na 70 rokov by nemalo veľký zmysel. Okrem toho existujú vrstvy obyvateľstva (najmä manuálne pracujúce), ktoré sú už pri súčasnom veku odchodu do dôchodku zdravotne na tom zle.
Ak sa nezníži výška vyplácaného dôchodku a nezvýši sa vek odchodu do dôchodku, potom musí narásť prílev peňazí do systému Sociálnej poisťovne. Inými slovami, treba zvýšiť výšku odvodov na dôchodkové poistenie. Tie v súčasnosti majú kombinovanú výšku 12,4 percenta (6,2 percenta platia zamestnanci a 6,2 percenta zamestnávatelia) a veľa ekonómov ich považuje za hrozbu pre produktivitu práce a rast počtu pracovných miest. Miera odvodov sa od roku 1935 zvyšovala už 20-krát. Vyše 80 percent zamestnancov dnes zaplatí viac na odvodoch, ako na daniach z príjmov. Ak by sa mala súčasná miera náhrady mzdy vo forme dôchodku zachovať aj po roku 2018, musela by sa súčasná výška odvodov zvýšiť na 20 percent. To je pre väčšinu ekonómov neprijateľné v čase, keď mnoho amerických podnikov prekladá svoju výrobu do lacných ázijských krajín.
Dve podoby reformy
Konzervatívne prístupy môžu priniesť len odklad, nie však riešenie problémov so starnutím obyvateľstva. Čoraz viac sa hovorí o nutnosti zásadnej reformy penzijného systému v tej podobe, ako sa odohrala v Latinskej Amerike a strednej a vo východnej Európe. Prezident Bush oznámil, že hodlá podporiť vytvorenie kapitalizačného piliera v rámci Sociálnej poisťovne. Do úvahy prichádzajú dve jeho podoby:
Prvý variant počíta s tým, že pracovníci v mladšom veku (zatiaľ nešpecifikovanom) si budú v rámci Sociálnej poisťovne zriaďovať svoje osobné účty, na ktorých budú investovať do akcií, dlhopisov a iných cenných papierov. Na sporenie by bolo možné odkladať 4 percentá zo mzdy (teda necelú tretinu celkových odvodov), ale maximálne 1 000 dolárov mesačne. Prostriedky na účtoch by sa mohli v prípade smrti sporiteľa dediť. Tento systém sa veľmi podobná na náš druhý pilier, ale s tým rozdielom, že peniaze na účtoch nebudú spravovať špeciálne správcovské spoločnosti, ale samotní sporitelia (samozrejme, v rámci predpísaných pravidiel). Depozitárom účtu bude Sociálna poisťovňa.
Druhý variant nepočíta s vytvorením osobných účtov. Sociálna poisťovňa by však mala investovať prostriedky poistencov do cenných papierov a zabezpečiť tak pre nich vyššie výnosy.
Oba varianty majú svojich prívržencov i odporcov. Osobných účtov sa zastávajú hlavne pravicovo orientovaní Američania. Ich kritici (najmä z radov demokratov) namietajú, že osobné účty sú náročné na správu. Náklady na ich administratívu môže značne znížiť výnosy z účtov. Na rozdiel od väčšiny našich poistencov majú Američania dosť skúseností s investovaním na finančných trhoch a lepšie rozumejú aj ich rizikám. Pýtajú sa, čo sa stane s tými dôchodcami, ktorých investície sa počas sporenia nedokážu dostatočne zhodnotiť. Okrem toho prechod na osobné účty prehĺbi deficit Sociálnej poisťovne. Nie je jasné, z akých zdrojov by sa čerpali prostriedky na výplatu dôchodkov pre tých poistencov, ktorí sa už do druhého piliera nebudú môcť zapojiť. V SR sú na tento účel aspoň na prvé roky reformy odložené peniaze z privatizácie strategických podnikov. V USA by sa výpadok príjmov do priebežného systému musel riešiť zvýšením daní alebo odvodov. Volebná agenda republikánov je však založená na znižovaní daňového zaťaženia.
Sociálnu poisťovňu ako investora na finančných trhoch by radšej videli demokrati. Sociálna poisťovňa by bola určite najväčším investorom na svete a dokázala by eliminovať investičné riziká omnoho účinnejšie ako drobní poistenci-investori. Kritici tohto návrhu (hlavne z radov republikánov) namietajú, že by sa tak značne zvýšila úloha štátu v ekonomike, pretože Sociálna poisťovňa by sa s veľkou pravdepodobnosťou stala majoritným vlastníkom v mnohých "blue chips". De facto by išlo o znárodnenie mnohých podnikov cez burzu.
Prezident Bush ešte nerozhodol, ktorý variant reformy bude podporovať. Je evidentné, že dôchodková reforma sa v tomto roku stane horúcou témou v americkom Kongrese. Republikáni by viac preferovali radikálnejší variant reformy s osobnými účtami. Najväčším problémom v tomto smere je výpadok príjmov Sociálnej poisťovne, ktorý sa bude musieť nahradiť zo štátneho rozpočtu. V tom však už teraz zíva najväčšia diera v histórii USA. Zástancovia reformy však tvrdia, že penzijná reforma pomôže zredukovať budúce nároky na štátny rozpočet, takže jej celkový dosah na verejné financie bude v strednodobom výhľade neutrálny a v dlhodobom výhľade pozitívny.
| Projekcia aktív Sociálnej poisťovne USA, mld. USD | |
|
rok |
aktíva |
|
2000 |
1200 |
|
2001 |
1360 |
|
2002 |
1500 |
|
2003 |
1650 |
|
2004 |
1790 |
|
2005 |
1930 |
|
2006 |
2080 |
|
2007 |
2220 |
|
2008 |
2400 |
|
2009 |
2580 |
|
2010 |
2750 |
|
2011 |
2900 |
|
2012 |
3100 |
|
2013 |
3300 |
|
2014 |
3500 |
|
2015 |
3650 |
|
2016 |
3800 |
|
2017 |
3920 |
|
2018 |
4000 |
|
2019 |
3990 |
|
2020 |
3970 |
|
2021 |
3930 |
|
2022 |
3880 |
|
2023 |
3820 |
|
2024 |
3750 |
|
2025 |
3650 |
|
2026 |
3550 |
|
2027 |
3450 |
|
2028 |
3290 |
|
2029 |
3190 |
|
2030 |
3000 |
|
2031 |
2850 |
|
2032 |
2632 |
|
2033 |
2388 |
|
2034 |
2144 |
|
2035 |
1880 |
|
2036 |
1580 |
|
2037 |
1260 |
|
2038 |
940 |
|
2039 |
620 |
|
2040 |
300 |
|
2041 |
20 |
| Štruktúra výdavkov Sociálnej poisťovne v USA (2004) | |
|
|
podiel |
|
starobné dôchodky |
70 |
|
invalidné dôchodky |
16 |
|
pozostalostné dôchodky |
14 |