Kto považuje kozmonautiku za drahú hračku romantikov, hlboko sa mýli. Aerokozmický priemysel sa v najbližších rokoch stane hlavnými motorom nových technológií. Prínos kozmických programov je priamy a nepriamy. Do prvej skupiny patrí napríklad americký globálny pozičný systém GPS, od ktorého sa v roku 2010 očakáva obrat 68 miliárd dolárov. Trh s GPS sa prudko rozvíja, preto sa aj Európska únia snaží naskočiť na rozbehnutý vlak. Prvú sondu európskeho komunikačného systému Galileo vypustili v posledných dňoch minulého roku. Telekomunikácie tvoria prevažnú časť komerčného využitia vesmíru -- družice prenášajú telefonické hovory, televízne a rozhlasové vysielanie či internetové spojenie.
Nepriamo zarábajú technológie, pôvodne vyvinuté pre kozmické projekty, ktoré sa využijú v iných priemyselných odboroch. Kozmické agentúry NASA a ESA majú špecializované kancelárie, ktorých úlohou je vymyslené novinky patentovať a v spolupráci s komerčnými firmami uviesť do praxe. Ako prípad sa používa projekt Apollo. Stál 21 miliárd dolárov (vo vtedajších cenách), no neskôr sa ukázalo, že zisk Spojených štátov z technických noviniek dosiahol 100 miliárd. Program raketoplánov priniesol asi stovku "vedľajších produktov". Napríklad miniatúrna pumpa, ktorá vháňa palivo do spaľovacích motorov raketoplánov, sa použila pri výrobe umelého srdca. Joysticky na ovládanie počítačových hier pôvodne vymysleli na ovládanie simulátora, slúžiaceho na výcvik astronautov. Metódy spracovania obrazu -- pôvodne mali analyzovať snímky štartu raketoplánu -- sa dnes uplatňujú v kriminalistike.
StoryEditor