Otázka, ako a kedy sa ľudia oddelili od zvierat, neprestáva vzrušovať laikov i vedcov. Zrod rodu Homo stále skrýva mnoho záhad. Americkí antropológovia priniesli dôkazy, podľa ktorých naši predkovia chodili na zadných nohách už pred šiestimi miliónmi rokov.
"Až doposiaľ nebolo jasné, ako veľmi sa naši priami predkovia odlišovali od opíc v počiatočnom štádiu našej vývojovej línie," vysvetľuje antropológ Brian Richmond z George Washington University. Predovšetkým sme s istotou nevedeli, kedy vlastne začali chodiť vzpriamene. "Naše výsledky ukazujú, že chôdza na dvoch nohách je stará už šesť miliónov rokov. Už prví príslušníci našej vývojovej línie sa teda nápadne odlišovali od spoločenských predkov, ktorých máme s opicami," vysvetľuje Richmond. Americkí vedci k tomuto zásadnému poznatku dospeli na základe analýzy kostrových pozostatkov pravekého primátu druhu Orrion tugenensis. Žil na našej planéte asi pred šiestimi miliónmi rokov, teda v dobe, keď sa evolučná línia ľudí oddelila od šimpanzov.
Prekvapujúce svedectvo starých kostí
Richmond so svojím kolegom Williamom Jungersom zo Stony Brook University porovnali stehenné kosti z fosílnych pozostatkov druhu Orrion tugenensis s kosťami súčasných druhov opíc aj ľudí. Okrem toho do svojej analýzy zahrnuli tiež kosti australopitekov -- vyhynutých hominidov, ktorí pravdepodobne boli predkami terajších ľudí.
"Počítačové vyhodnotenie tvaru stehenných kostí ukázalo, že hominidi sa od samého začiatku pohybovali odlišným spôsobom než terajšie opice, a pritom podobne ako ľudia," komentoval výsledky bádania William Jungers. "Zdá sa, že vzpriamená chôdza sa objavila takmer súčasne s odštiepením vývojovej línie ľudí od ostatných primátov a je jedným zo základných znakov sprevádzajúcich evolúciu hominidov."
"Teraz musíme zistiť, čo viedlo k vzniku tohto druhu pohybu a aký je vzťah medzi chôdzou na zadných nohách u Orriona a u človeka," vysvetľuje Dr. Jungers. Výsledky analýzy stehennej kosti Orriona naznačujú, že chôdza na zadných nie je "objav" modernejších predchodcov človeka, ale objavila sa u primátov oveľa skôr ako sa doteraz usudzovalo. Niektorí antropológovia už predtým predpokladali, že niekedy pred piatimi až ôsmimi miliónmi rokov si neznámy spoločenský predok ľudí aj šimpanzov osvojil chôdzu na zadných nohách, a tým začal "ságu rodu Homo". Dosiaľ sa tohto hypotetického tvora síce nepodarilo objaviť, práca Briana Richmonda a Williama Jungersa však ukazuje, že hypotéza bola správna.
Explózia hominidov
Orrion síce najskôr nepatrí medzi priamych predchodcov človeka, má však s nami spoločných predkov. Inými slovami -- je súčasťou vývojovej línie, ktorá sa oddelila od ostatných primátov a jedna jej časť dospela až k nám. Jeho význam spočíva v tom, že ide o najstaršieho známeho príslušníka tejto línie a umožňuje nám urobiť si zatiaľ najpresnejšiu predstavu o tom, ako vyzeral tvor, ktorý opustil rodinu opíc, aby jeho potomkovia mohli raz vytvoriť civilizáciu, ktorá dospela až do vesmíru.
Orrion dostal druhové meno tugenensiz podľa kenského pohoria Tugen Hills, kde ho pred ôsmimi rokmi objavili americkí antropológovia Martin Pickford a Brigitte Senut. Je ešte o tri milióny rokov starší ako legendárna Lucy (Australophitecus afarenzis), ktorá bola dlho najstarším známym hominidom. Pritom Orrion má v niektorých ohľadoch modernejšie anatomické znaky -- zdá sa pre to, že Lucy je iba vedľajším výhonkom vývojovej línie človeka, zatiaľ čo náš príbuzenský vzťah s Orrionom je tesnejší.
Orrion bol tvor veľký asi ako súčasné opice a živil sa prevažne rastlinami a ovocím, zatiaľ čo mäso pojedal iba príležitostne. Od šimpanzov sa líšil práve tým, že chodil po dvoch. Fosílie ďalších živočíchov a rastlín z miesta jeho nálezu naznačujú, že žil v suchom, stále zelenom lese. Nebol teda obyvateľom savany, čo je prostredie, ktoré podľa väčšiny doterajších hypotéz malo spôsobiť, že opice sa spustili zo stromov a začali chodiť po dvoch.
Príčina vzniku vzpriamenej chôdze (a tým najskôr aj vzniku celej našej vývojovej línie) teda ďalej zostáva záhadou. Nie je to napokon jediné tajomstvo vývoja nášho druhu. Rovnako podivné je, že po oddelení opíc sa v relatívne krátkom čase objavilo veľké množstvo druhov hominidov a vývoj našich predkov z geologického hľadiska vyzerá doslova ako evolučná explózia.