Čítanie vôbec nie je banálna činnosť. I keď nemôžeme spochybňovať jeho emocionálnu a socializačnú funkciu, podľa nemeckého sociológa Jurgena Habermasa malo vplyv aj na vytváranie verejnosti a verejnej mienky. Sociologička Zuzana Kusá vyzdvihuje najmä Habermasovu myšlienku, že čítanie prispelo k schopnosti uvažovať o sebe ako o charaktere, o plánoch do budúcnosti, o svojich chybách. "Tento okamih osamenia a uvažovania bol podmienkou, aby sa človek mohol angažovať aj verejne. Vďaka tomu sa mohol postaviť pred ostatných a obhajovať svoj názor. Bez čítania by sa to nestalo." Detské čítanie je teda podľa Kusej dôležitý návyk. Je dosť nepravdepodobné, aby sa čítanie stalo samozrejmosťou v neskoršom veku.
"Kým v prípade elektronických médií človek nemá čas uvažovať nad získanou informáciou, polemizovať s ňou, rozmýšľať nad nejakou alternatívou, v prípade tlačeného textu to neplatí." Z tohto dôvodu Habermas dospel k provokujúcej téze. Tvrdí, že s nástupom a čoraz väčším vplyvom elektronických masmédií verejnosť zaniká. Kusá tvrdí, že stav, keď elektronické médiá hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu, robí ľudí bezbrannými. "Čítané slovo dovoľuje kritický odstup a predstavuje návyk kritického posudzovania informácií. Elektronické médiá, samozrejme, nie sú v rukách zločincov, ktorí by chceli ľuďom vymývať mozgy, ale technická organizácia šírenia informácií a ich časový režim neumožňujú ľuďom ľahko kriticky hodnotiť."
StoryEditor