Beatles -- prvá skupina, ktorá preniesla hudbu na štadióny

Bol 7. február 1964, keď v Londýne do lietadla
smerujúceho do New Yorku nastúpili aj štyria vlasatí hudobníci.
V tom čase mali za sebou len dva albumy, ale ich skladba I Want
To Hold Your Hand po prvom mieste v anglickej hitparáde už týždeň
trónila aj na čele amerického rebríčka Top 100. Keď skupina The
Beatles pred štyridsiatimi rokmi preletela ponad Atlantik, populárna
hudba sa definitívne stala masovou záležitosťou.
Dnes sa to iba ťažko predstavuje, ale na začiatku 60. rokov pop ako
hudobný žáner v podstate neexistoval. Bolo nemysliteľné, aby sa,
okrem Elvisa Presleyho, inému než klasickému hudobníkovi či
džezmenovi v novinách venoval väčší priestor. A čo sa týka
skupín, aj mnohí vplyvní ľudia v hudobnej brandži verili, že
mladí poslucháči chcú počúvať iba sólových spevákov. Všetko však
"postavila na hlavu" štvorica, ktorá do dejín vošla pod názvom Beatles.

Stvoritelia popu
John Lennon, Paul McCartney, George Harrison a Ringo Starr
nemohli začať svoju slávnu kariéru nielen v hudobne, ale ani v
spoločensky vhodnejšom čase. Anglické médiá boli vtedy plné
ľúbostných škandálov poslancov. Keď prvé nahrávky Beatles v roku
1963 "prevalcovali" hitparádu a skupina sa začala objavovať v
televízii, na začiatku októbra si noviny Daily Mirror spomenuli
na heslo svojho zakladateľa dávať verejnosti to, po čom túži a
venovali mladíkom z Liverpoolu dvojstranový profil. Bol to práve
Daily Mirror, ktorý prišiel s výrazom beatlemánia.
Scény masovej hystérie fanúšikov naplno prepukli, keď skladba I
Want To Hold Your Hand, podobne ako predchádzajúce hity Please,
Please Me, From Me To You a She Loves You, ocitla na čele
anglickej hitparády. Keď sa z nej predalo za jediný mesiac vyše
milióna kópií, bolo jasné, že britský trh je pre Beatles primalý.

Operácia USA
Brian Epstein, manažér skupiny, v tom čase už dávno poškuľoval po
Amerike. Kolísku demokracie 22. novembra šokovali výstrely, ktoré
v Dallase ukončili život prezidenta J. F. Kennedyho. Asi len
málokto mohol čakať, že americkú traumu zaženie práve mladá
hudobná skupina spoza oceánu, obzvlášť keď dovtedy jediným
Angličanom, ktorý sa v USA výrazne presadil, bol Charlie Chaplin.
Za necelý mesiac od chvíle, keď istý diskdžokej washingtonského
rádia dostal od britskej letušky singel I Want To Hold Your Hand,
táto skladba porazila všetko, čo v tom čase ponúkala americká
hitparáda. V rámci telegramu, ktorý Epstein dostal do hotela v
Paríži, kde Beatles práve koncertovali, bol dodatok, že na
americkom trhu sa predalo už pol druha milióna kusov.
Vtedy už mal Epstein v rukách ďalší tromf pred triumfálnym
zájazdom. Výborne odhadol silný vplyv televízie na Američanov a
na jeseň 1963 sa osobne vybral do New Yorku, aby dohodol
účinkovanie svojich chránencov v najobľúbenejšom zábavnom
programe. Ed Sullivan sa zo začiatku obával diváckeho debaklu, ale keď
sa stal na londýnskom letisku náhodným svedkom fanúšikovskej
hystérie pri návrate Beatles zo Štokholmu a Epstein súhlasil
len s polovičným honorárom, súhlasil.

Siedmy február 1964
Keď v tento pamätný deň vzlietla pravidelná letecká linka z
Londýna do New Yorku, z amerického éteru sa začali ozývať
zvláštne oznamy. Je šesť hodín beatlesovského času! Práve
opustili Londýn a o chvíľu sú nad Atlantikom! Až do pristátia
rozhlas informoval poslucháčov, koľko míľ ešte lietadlu zostáva
do New Yorku a udával aktuálnu teplotu v beatlestupňoch. Hlásenia
sa pravidelne striedali s piesňami skupiny a inzerátom, ktorý
sľuboval každému, kto príde na letisko, bavlnené tričko.
Medzitým nič netušiaci Beatles prežívali krušné chvíle. Johna po
prvýkrát oficiálne sprevádzala manželka Cynthia, mlčanlivý Paul
celý let strávil pripútaný v bezpečnostných pásoch a George bol
veľmi nachladnutý. Keď však o 13.35 hod. hudobníci vystúpili z
lietadla, v zvukovej kulise niekoľkých tisícok kričiacich
fanúšikov sa začala nekonvenčná tlačovka.
Môžete nám niečo zaspievať? Najskôr nám zaplaťte, reagoval
Lennon. Máte nejaké posolstvo pre Ameriku? Kupujte viac našich
platní! vytasil sa na novinárov McCartney. Na druhý deň tlač
preberala všetky podrobnosti týkajúce sa návštevy Beatles a od
tej chvíle sa populárnou hudbou začali zaoberať všetky masmédiá.
Vzápätí Beatles vystúpili v šou Eda Sullivana. V štúdiu sa
tiesnilo vyše sedemsto divákov a pred televízormi sedelo
sedemdesiattri miliónov Američanov. Podľa policajných štatistík
vraj v tú noc v New Yorku klesla pod nulu nielen ortuť teplomera,
ale aj kriminalita mladistvých.

Opätovné návštevy
Počas väčšiny času prvého amerického výletu mali Beatles v pätách
nielen fanúšikov, ale aj bratov Moyslesovcov. Títo dvaja filmári
mali súhlas manažéra zaznamenať zákulisie beatlesománie na
kamery. Ich dokument, plný exkluzívnych záberov, mal premiéru už
v roku 1964. Je to vlastne predobraz filmu A Hard Days Night,
ktorý vznikol o niekoľko mesiacov neskôr. V týchto dňoch vychádza
DVD pod názvom The Beatles First US Visit. Okrem spomínaného
dokumentu s rozšírenou minutážou tu nájdete záznam z troch
vystúpení skupiny u Eda Sullivana, skladby z úplne prvého
amerického koncertu a ďalšie bonusy.
Beatles si počas prvého amerického turné stihli podmaniť aj
slávnu newyorskú Carnegie Hall. Keď však slávny promotér ponúkol
tučnú sumu za nečakaný koncert v Madison Square Garden s
kapacitou sedemnásťtisíc ľudí, manažér Epstein odmietol. Na
výhradu, že väčšiu sálu v Amerike nenájde, sebavedome
povedal: Potom nám nezostáva nič iné, než hrať na futbalových
štadiónoch. Ešte v tom istom roku sa jeho slová splnili a
Beatles sa stali kráľmi svetového popu.