Ako si vysvetľujete fenomén komercionalizácie olympiád?
- Komercionalizácia ako taká protirečí pôvodným zásadám olympizmu, ktoré presadzoval Pierre de Coubertine. Ukázalo sa v však, že je v súčasnosti nevyhnutná. Na organizáciu olympijských hier nebol dostatok financií a špičkoví športovci nejavili o účasť na nich veľký záujem. Štát nebol schopný olympiády prefinancovať. Na úrovni jednotlivých štátov prenikalo do športu prostredníctvom reklamy čoraz viac peňazí. Televízia poskytovala významné prostriedky za predaj prenosových práv, čím sprostredkovala finančný tok od jednotlivých firiem k športu. Aby olympijské hnutie držalo s tými trendmi krok, bolo nútené pristúpiť na zmeny.
Kedy sa teda komercionalizácia olympiád začala?
- V roku 1980 s nástupom Juana A. Samarancha. Pôvodne bol za vpustenie komercionalizácie do olympijského hnutia veľmi kritizovaný. Vypracoval však kódex olympijského sponzoringu, v ktorom vychádzal z toho, že športové súťaže je síce potrebné prefinancovať, no zisky z nich by nemali slúžiť firmám či masmédiám, ale športu samotnému. To sa mu do veľkej miery podarilo. Veľká časť zisku ostáva Medzinárodnému olympijskému výboru, ktorý ich využíva na podporu národných olympijských výborov, a tak aj športu v jednotlivých krajinách.
V hnutí teda existuje solidarita, vďaka ktorej je šport v chudobnejších krajinách prefinancovaný?
- Medzinárodný olympijský výbor, samozrejme, zohľadňuje situáciu v jednotlivých krajinách. Menej rozvinuté štáty sú podporované viac, ako tie, na ktorých je profesionálny šport na vysokej úrovni.
Stal sa podľa vás šport súčasťou "priemyslu voľnému času"?
- Jednoznačne môžeme povedať, že sa vrcholový šport dostal do oblasti šoubiznisu, alebo ak chcete "priemyslu voľného času". V širšom slova zmysle je súčasťou masovej kultúry. Vďaka nej prichádzajú na podporu športu obrovské finančné prostriedky. Špičkoví športovci sa stávajú predmetom obdivu, sú to hviezdy. Dosahujú fantastické výkony a jednotlivé súťaže majú vysokú úroveň. Odvrátenou stránkou však je, že sa mnohí usilujú o víťazstvo za každú cenu. Siahajú k dopingu, rastie agresivita, dochádza k porušovaniu pravidiel zásady fair play.
Existuje ku komercionalizácii alternatíva?
- Myslím, že ide o tendenciu, ktorú nemožno zastaviť alebo zrušiť administratívnym zásahom. Štát ju môže len usmerniť prostredníctvom legislatívy a ekonomických opatrení, ktoré budú napríklad limitovať reklamný čas. Šport ako taký sa s problémom nevyrovná sám. Proti obrovskej ekonomickej sile, do ktorej orbitu sa dostal, sa môže postaviť len štát a jeho správna politika a legislatíva. Práve tá môže vytvoriť prostredie, v ktorom sa nebude podstata športu strácať.