Zákony pupka Stredozemia -- Malty -- nepovoľujú rozvody

Pred luxusnými hotelmi sa oblizujú vypasené mačky. Personál im kladie misky so zvyškami priamo pred zadný vchod. Chodníky lemujú kríky jedovatej, ale efektnej vianočnej ruže - štedré slnko tu prospieva všetkému živému. "Deň je krásny," ako sa spieva v známom hite - horizont mora splýva s oblohou, nežný vetrík šíri vône čerstvých pastizzi, teda maltských šatôčok plnených syrom ricotta alebo hráškom, a po hladine sa preháňajú plachetnice. Lodiari sa tu už celé roky cítia dobre: každý rok v októbri sa na podčiarknutie tejto skutočnosti konajú jachtárske preteky Rolex Middle Sea Race, ktorými nepohrdnú ani celebrity z druhého konca sveta. Dokonca i slávny hollywoodsky herec Errol Flynn kedysi vlastnil na ostrove jachtu, z ktorej je dnes pizzeria.
Náš sprievodca George si dáva načas. Keď sa po vyše polhodinovom meškaní objaví, do rytmu si klopká celkom zbytočným dáždnikom. Zo zrelej opálenej tváre sa mu usmievajú tmavé oči. Po čase zistíme, že má "svoje" témy - jednou z najobľúbenejších je spomienka na britskú nadvládu. Obyvatelia sem Britov pozvali sami - v roku 1800, len dva roky po invázii Napoleona Bonaparteho, ich požiadali o pomoc proti arogantným Francúzom. Malta sa stala britskou kolóniou a vojenskou základňou. Väčšina obyvateľov na Britov spomína s úctou - veď od nich pochytili príkladný správny a sociálny systém, kvalitné školstvo, disciplínu, pokoj a, pochopiteľne, suchý anglický humor. George nám pri obede s kamennou tvárou tvrdí, že maltská Biblia sa odlišuje od všetkých ostatných prekladov. Za vetou "a Boh stvoril ženu" totiž vraj nasleduje doplnok "a odvtedy už nič nebolo ako predtým".
Azda najpraktickejším dôsledkom dlhoročnej britskej prítomnosti je fakt, že 99 percent Malťanov hovorí okrem rodného jazyka po anglicky. Podľa výskumov sú mladí Malťania v znalosti jazykov a vo využití informačných technológií na prvom mieste spomedzi všetkých krajín, ktoré majú tento rok rozšíriť Európsku úniu. Malta získala nezávislosť v roku 1964 a o desať rokov neskôr sa stala republikou. Poslední Briti však odchádzali až v roku 1979, aby sa sem zakrátko začali vracať ako turisti. Po večeroch ich môžete vidieť na lavičkách, na promenádach, pozorujú tiene na chodníkoch, slnko zapadajúce do vody, deti pobehujúce okolo všadeprítomných sôch a pamätníkov a popíjajú miestne pivo Cisk alebo ľadové maltské nealko namiešané z pomarančov a bylín Kinnie.

Tajomné megalitické chrámy
Toto nie je ideálna krajina pre tých, ktorí chcú iba leňošiť na plážach. "Dolce far niente" by tu bolo nehanebným plytvaním času. Keby ste hľadali desať dôvodov, pre ktoré navštíviť Maltu, na jednom z prvých miest by mala byť história, a predovšetkým megalitické chrámy. Ešte nedávno sa egyptské pyramídy pokladali za najstaršie stavby na svete. Novšie bádanie však dokázalo, že tajomné neolitické chrámy na Malte boli postavené v 4. a 3. tisícročí pred Kristom. Obrovské kamenné bloky, nepochopiteľným spôsobom kladené na seba, sa až o niekoľko sto rokov neskôr začali opracúvať - a to všetko len pazúrikom, obsidiánom a iným primitívnym kamenným náradím. Keď sa pýtame Goerga na kamenné modly, reliéfy s motívmi zvierat, mohutné dosky, ohniská, výklenky a oltáre so vzorom špirály, symbolom večnosti cyklickej Matky prírody, iba stoicky pokrčí ramenami - s takým veľkým časovým odstupom si mnohé veci môžeme len domýšľať. V tejto pravekej kultúre však hrali prvé husle ženy, čo dokazuje i časté zobrazenie poriadne tučnej bohyne plodnosti.
Do podzemného chrámu a pohrebiska Hypogeum, vyhĺbeného dvanásť metrov pod povrchom, si treba urobiť rezerváciu. Bez nej sa tam ťažko dostanete i mimo sezóny. A to preto, že Malta vlastne obdobie "mimo sezóny" ani nepozná. Od novembra do apríla sa teploty pohybujú priemerne okolo 14 stupňov Celzia a slnko svieti šesť až sedem hodín denne.
Najstarším dôkazom existencie ľudskej prítomnosti na Malte sú obytné jaskyne v Ghar Dalame na juhu ostrova. V tejto zásobárni fosílií možno obdivovať dávno vyhynuté druhy zvierat - trpasličie slony, vodné kone, ohromné zajačie myši a vtáky, ktoré tu žili asi pred 250 000 rokmi.
Dnes už však treba pomôcť predať i históriu, a tak si podnikaví predavači rozkladajú stoly len niekoľko metrov od chrámov. Turisti si skúšajú ručne pletené svetre z ovčej vlny (pozor, praním sa postupne až niekoľkonásobne zväčšujú) a zvažujú kúpu džemu z kaktusových plodov. Typickými suvenírmi z Malty sú zlaté a strieborné filigrány, čipky a farebné sklo z Mdiny.

Mesto palácov
Hlavné mesto Valletta nechal postaviť po víťazstve nad Turkami v roku 1565 francúzsky minister Jean de la Vallette. V širokom oblúku sa týči nad najväčším prírodným prístavom v Európe. Prezývka "mesto palácov" či "mesto postavené džentlmenmi pre džentlmenov" (Coleridge) má svoje opodstatnenie; stačí sa len prejsť niekoľkými uličkami, a človek sa musí zamilovať do bohatej pieskovcovej architektúry. Na Malte sa vystriedalo veľa kultúr a vplyvov - Feničania, Kartáginci, Rimania, Byzantínci, Arabi, Normani, Kastiliánci, rytieri rádu johanitov, Francúzi a Briti - ale najkrajšiu pečať jej vtisli práve rytieri, neskôr známi ako maltézski. Väčšina budov tu pochádza zo 16. až 18. storočia a najfascinujúcejšie sú na nich uzavreté presklené balkóny. Aj samotný maltský jazyk, ktorý sa azda najviac podobá libanončine, je dedičstvom udalosťami nabitej minulosti.
Dokonca ani tí, ktorí si nepotrpia na návštevy kostolov, by nemali obísť Katedrálu sv. Jána, pôvodne kláštorný kostol maltézskych rytierov. Interiér tvoria minuciózne zdobené kamenné steny. Caravaggio tu po sebe zanechal kontroverzný obraz Sťatie Jána Krstiteľa, kritizovaný za krutý realizmus. Mimochodom, je to jeho najväčší a jediný obraz, ktorý maestro podpísal - meno sa rysuje v krvavej škvrne, ktorá vyteká z Jánovej hlavy.

Gozo, ostrov nymfy Calypso
Gozo je sesterským ostrovom väčšej Malty - je rázovitejší, divokejší, zelenší. Podľa legendy práve tu stroskotal Odyseus a krásna nymfa Calypso, prababička zvodných žien, ho našla na pobreží v bezvedomí. Okamžite sa doňho zamilovala, ošetrila ho a postupne i vyliečila. Calypso po ňom natoľko túžila, že mu ponúkala nesmrteľnosť, ktorú by získal, keby s ňou zostal. Odyseus sa však po rokoch na Goze vrátil k vernej Penelope.
Ostrov je obilnicou maltského súostrovia. Cesta z Malty na Gozo trvá loďou necelú pol hodinu. Všade, kam pozriete, uvidíte terasovité polia, ktoré po prvý raz založili pred viac ako tisíc rokmi Arabi.
Gozania nazývajú svoje hlavné, len šesťtisícové mesto Rabat, čo znamená "mesto". Victoriou sa stalo v roku 1897, keď kráľovná Victoria oslavovala šesťdesiat rokov na tróne. Rabatu a celému ostrovu dominuje Citadela, ktorú postavili Arabi - rovnako ako pôvodné hlavné mestá, Mdinu na Malte a Citadelu na Goze.
Z hlavného mesta odchádzajú lacné, frekventované a spoľahlivé autobusy na všetky strany ostrova, takže ak chcete cestovať verejnou dopravou, musíte vždy prestupovať vo Victorii.
Možno neviete, že na Malte je zakázané stanovať alebo kempovať. Na Goze je čoraz populárnejší prenájom farmárskych domov. Tí, ktorí hľadajú ticho a súkromie, tu nájdu kompletne vybavené domácnosti a k dispozícii dostanú auto, pričom platia iba za benzín. Apropo, na tomto súostroví by ste zbytočne hľadali "imidžotvorné" vozidlá - na ploche 27 krát 14,5 km najväčšieho ostrova by to bolo zbytočné. Na kľukatých cestách sa najlepšie jazdí v overených, stredne veľkých a nie príliš drahých autách - samozrejme, vľavo. Pre náročných existuje možnosť vyskúšať "jeep safari", teda jazdu v otvorených džípoch; sprievodcovia sľubujú objavovanie "neznámych" miest a kúpanie na málo prístupných plážach.

Rub a líce maltskej mince
Na Malte majú športy zelenú - vedie potápanie, windsurfing a golf. Súostrovie vzniklo vrásnením a jeho pobrežie uchvacuje neobyčajnými skalnatými útvarmi. Jedným z najznámejších je Dwejra s tzv. Azúrovým oknom na Goze, obľúbenou a veľmi fotogenickou turistickou destináciou. Kúsok od nej čnie z mora skala Fungus Rock, na ktorej rastú endemické liečivé rastliny. Skalnatá štruktúra ostrova je živnou pôdou pre hojnú faunu a flóru. Podmorským labyrintom výklenkov a jaskýň sa v blízkosti Gozy môžete dostať až k vrakom lodí z druhej svetovej vojny. Rajom pre potápačov a surfistov je ostrov Comino na polceste medzi Maltou a Gozom.
Malta láka i filmárov: v roku 1980 vyrástla v zátoke na severozápade ostrova farebná dedinka Pepka Námorníka, ktorého hral Robin Williams, dnes čosi ako maltský Disneyland. Kulisami z filmu Roberta Altmana sa preháňajú nevyčerpateľné deti, ktoré za sebou ťahajú slnkom unavených rodičov. Pred niekoľkými rokmi zase kamenné múry Valletty vytvorili presvedčivú ilúziu Ríma v Gladiátorovi a len nedávno sa ostrov pýšil prítomnosťou Brada Pitta, ktorého sem ako Achilla zavialo nakrúcanie Trójskej vojny.
Aj toto súostrovie však rieši problémy, a na Malte sú tými najväčšími nedostatok vody a odpad. Voda sa získava v piatich továrňach obrátenou osmózou z morskej vody. Vďaka tomu majú obyvatelia dostatok morskej soli, ktorá sa väčšinou využíva na domácom trhu a iba časť sa vyváža do Nemecka. Horšie je to s odpadom. Ostrovania vymysleli riešenie, ktoré sa v budúcnosti môže obrátiť proti nim. Na miestach bývalých pieskovcových kameňolomov vypĺňajú vyhĺbené diery v zemi smetím, a to potom zakryjú vrstvou hliny. Navonok síce nič nevidno, ale pach rozkladajúceho sa odpadu sa skryť nedá.

Kostol na každý deň
Malta je silnou baštou katolicizmu. Rodina sa v rebríčku hodnôt pokladá za najväčšiu prioritu. Keď sa tínedžerov opýtate, čo by im bránilo v štúdiu alebo práci v zahraničí, veľmi často odpovedia - rodinné putá. Čo je zaujímavejšie, zákon nepovoľuje rozvody. Moderní Malťania dúfajú, že vstup do Európskej únie prinesie väčšiu flexibilitu aj v tejto oblasti.
Hovorí sa, že Malta má na každý deň v roku iný kostol. Na Goze sa vraj dievčaťu Carmele pred rokmi zjavila Panna Mária - dnes tu stojí mariánska bazilika Tá Pinu, ktorá priťahuje pútnikov z celého sveta. Aj tí najskalnejší ateisti musia zaváhať, keď prejdú niekoľkými miestnosťami nabitými spomienkovými predmetmi, ďakovnými listami a symbolickými darčekmi, ktoré tu nechali ľudia, čo zažili zázrak. Na stenách sú celé ľudské osudy. Mladý muž, ktorý prežil autonehodu, vážne chorý chlap, ktorý sa napriek negatívnym prognózam za šesť týždňov vyliečil, množstvo rodín, ktoré sa modlili za narodenie dieťaťa a ich prosby boli vyslyšané...
Moderná civilizácia dospela už tak ďaleko, že aj prosebníkom uľahčila situáciu. Priamo v kostole si vezmete obálku s formulárom a iba zaškrtnete, za čo chcete prosiť - za zdravie, za vydarený vzťah, za prehĺbenie viery, za jednotlivých členov rodiny. A potom už len ostáva čakať, ako budú mlieť Božie mlyny vo vašom prípade.