Čaká nás nová revolúcia. A nie sú to len bezduché slová, ale fakt, ktorý o pár rokov začne masívne meniť trh, ekonomiku, ale aj Slovensko. Spôsobí to nasadzovanie moderných technológií, ale aj jednotný digitálny trh pre Európu.
To boli témy, ktorými sa zaoberala DSM Roadshow pod hlavičkou ITAS. Svojou prednáškou ju otvoril Dušan Chrenek, ktorý je zástupcom Európskej komisie na Slovensku. Upozornil na fakt, že EÚ chce zmeniť systém online obchodu, ktorý tu dnes funguje.
A napríklad aj to, aby doprava a poštovné pri nákupe cez internet niekedy nemalo paradoxne vyššiu cenu, keď objednávate z Viedne do Bratislavy než z USA na Slovensko.
Stratégia jednotného digitálneho trhu je nastavená na rok 2020. Jej cieľom je zjednodušiť elektronické obchodovanie, sprehľadniť systém DPH či zrušiť roamingové poplatky v krajinách Európskej únie. Navyše odstrániť geografické obmedzenia pri poskytovaní niektorých služieb alebo skresať spomínané poplatky za doručovanie.
Slováci o tom nič nevedia
Z množstva lokálnych trhov v EÚ sa má tak stať jeden, ktorý bude mať rovnaké podmienky a príležitosti pre každého. Podľa odhadov má toto riešenie preniesť ročne stovky miliárd eur a stotisíce pracovných miest. Prijatá stratégia počíta s množstvom krokov, ktoré majú do štyroch rokov zmeniť situáciu na trhoch v členských krajinách Európskej únie.
Napriek veľkému plánu z EÚ o ňom mnoho Slovákov nevie. A najmä tých, ktorých to môže ovplyvniť najviac. Podľa prieskumu až 38 percent manažérov zo slovenských firiem nikdy nepočulo o jednotnom digitálnom trhu a 58 percent vie len približne, o čo ide. Prezident IT Asociácie Slovenska, ktorý tieto čísla z prieskumu ukázal, poznamenal, že v tomto prípade sú tragické. Len štyri percentá opýtaných poznalo, čo má byť jednotný digitálny trh.
Má to však aj pozitívnu stránku. Takmer každý vnímal, že jednotný digitálny trh je obrovská príležitosť. No tá platí nielen pre naše firmy, ale aj pre zahraničné. „Nemusíme čakať, že tu Slovenská pošta bude roznášať balíčky na dronoch, ale firmy by sa mali na túto príležitosť pripraviť,“ vtipne dodal Mário Lelovský, prezident IT Asociácie Slovenska.
Ako príklad uviedol, že americké textilné spoločnosti po tom, čo sa ocitli v dôsledku čínskej konkurencie na pokraji krachu, sa rozhodli investovať doma do vývoja inteligentného oblečenia. „Vedia, ako majú pokračovať,“ dodal Lelovský.
Svet onedlho totiž čaká ďalšia priemyselná revolúcia. „Ak si niekto myslí, že nebude, tak sa mýli,“ dodal Lelovský. V tomto prípade nás čaká vďaka strojom, umelej inteligencii a internetu vecí pokles pracovných miest vo výrobe či kontrole kvality, ale, naopak, aj vyšší rast v prípade vývoja, logistiky či v oblasti nových technológií. Stať sa tak má do 10 rokov.
Na roadshow sa zúčastnili aj firmy, ktoré už teraz ponúkajú napríklad inovačné procesy vo firmách. Spoločnosť Atos v tomto prípade poukazovala na možnosti kancelárie bez papiera. „Chceme digitalizovať existujúce dokumenty a dostať ich do elektronickej podoby.“
Hyperloop na Slovensku chce aj Rakúsko
Systém bez papiera znamená, že už od začiatku procesu až po jeho koniec, teda archiváciu dokumentu, nemá papierovú podobu,“ povedal pre HN Jozef Mikulášik, head of IT Solutions zo spoločnosti Atos. „Samozrejme, existujú výnimky, ktoré aktuálne nedokážeme ovplyvniť. Napríklad potrebujete mať fyzický papier kvôli legislatíve,“ dodáva Mikulášik.
Slovenské firmy si môžu v rozvoji pomôcť prostriedkami vyčlenenými napríklad z EÚ. Existuje množstvo programov, medzi ktorými je zložité sa orientovať. Pomôcť by v tomto prípade mal portál grandexpert.sk.
Na dokonalejšie elektronické služby a možnosti jednotného digitálneho trhu prišlo poukázať aj ministerstvo hospodárstva. „Je to obrovská možnosť pre naše firmy expandovať do zahraničia,“ povedala Zuzana Nehajová, generálna riaditeľka sekcie inovácií a podnikateľského prostredia MH SR.
Podpora nových technológií má ovplyvňovať aj verejné obstarávanie. Teda konkrétne „eGoverment“, ktoré je však na Slovensku vzhľadom na vynaložené prostriedky v nie práve ideálnom stave.
Slovensko je však podľa všetkého atraktívne aj pre investorov a nové technológie. Vzorom môže byť predbežný plán postaviť na Slovensku Hyperloop, ktorý by mal spojiť minimálne Bratislavu s Viedňou. „Rakúska strana je týmto riešením tiež rovnako nadšená,“ uviedla Nehajová.