V čase razantného nástupu Rubikovej kocky to vyzeralo ako dnes s mobilmi. Každý ju mal v ruke, a to od školákov po dôchodcov - doma, na ulici, v električke, v škole pod lavicou či v práci.
Začalo to náhodou
Otočiť strany s čiastkovými rôznofarebnými kockami na jednej veľkej tak, aby každá zo šiestich mala len jednu farbu, sa blížilo k všeobecnej posadnutosti. Denník The New York Times to dokonca nazval šialenstvom.
Pritom autor, maďarský sochár a architekt Ernő Rubik, mal pôvodne v úmysle niečo celkom iné. V polovici sedemdesiatych rokov, keď pracoval na Maďarskej univerzite umenia a dizajnu, si všimol, že študentom chýba dostatočná priestorová predstavivosť.
Pripravil pre nich teda názornú pomôcku, ktorej časti sa samostatne pohybovali, bez toho, aby sa kvôli vnútornému systému kocka rozpadla. Nápad zhmotnil, ale na svoje prekvapenie zistil, že zostrojil zábavný hlavolam, ktorý ani on sám nebol schopný zložiť. "Vynašiel som kód a sám som ho nevedel prečítať," priznal neskôr. Trvalo mu mesiace, než na to prišiel.
Gordický uzol? Nie!
Ernő Rubik požiadal o patent v roku 1975 a v budapeštianskych obchodoch s hračkami sa prvé kocky maďarského výrobcu objavili o tri roky neskôr. Hlavný zvrat však priniesol norimberský hračkársky veľtrh, kde si kocku všimla - a prijala za svoju - americká spoločnosť Ideal Toys.
Pre jej šírenie po svete ju však bolo treba nielen upraviť, aby zodpovedala bezpečnostným normám, ale jej aj nájsť príťažlivé meno. Nad nápadmi ako Gordický uzol alebo zlato Inkov vyhral nakoniec veľavravný názov Rubikova kocka.
S príchodom roku 1980 vypuklo celosvetové šialenstvo. Počas troch rokov bolo predaných odhadom 200 miliónov kociek. Netrvalo dlho a v Budapešti prebehli aj prvé majstrovstvá sveta v skladaní.
Vychádzali návody, ako kocku zdolať, na knižnom trhu patrili k bestsellerom. Vtedajší denník Mladá fronta v jednom z aprílových vydaní vtipkoval na tému, že kocku dobre zvládajú deti, ale pre zahanbených rodičov sa teda zorganizuje kurz.
Na hlavolam sa dokonca vrhli vedci, ktorí spočítali, že zostavenie klasickej Rubikovej kocky, ktorej každá strana zahŕňa 3 × 3 × 3 kociek, má viac ako 43 triliónov variácií. Neskôr pridali zistenie, že na zoradenie kociek z akejkoľvek vzdialenej pozície stačí nanajvýš 20 otočení.
Sekundové rekordy
Padali a stále padajú rýchlostné rekordy. Najčerstvejší je z novembra 2018, keď mladučký Číňan Yusheng Du poskladal klasickú kocku 3 × 3 × 3 za neuveriteľný čas 3,47 sekundy. Pre porovnanie: víťaz prvých majstrovstiev sveta v roku 1982 kocku zložil za 22,95 sekundy.
Súťaží sa však aj v skladaní jednou rukou, nohami aj poslepiačky, s kockami v zostave 2 × 2 × 2 až po 7 × 7 × 7 čiastkových kociek. Množia sa dokonca varianty s ešte vyšším počtoch kociek, objavila sa aj 33 × 33 × 33.
Vyrábajú sa ihlany, viacstranové telesá či gule. Z kociek sa tvoria dokonca mozaiky - a hlavne: zdá sa, že po niekoľkoročnom útlme popularita Rubikovej kocky v 21. storočí znova naberá dych.
Jediný, komu asi obľúbený hlavolam nikdy nerobil radosť, bol Američan Larry Nichols. Štyri roky pred Rubikom totiž prišiel s vlastnou kockou 2 × 2, ktorej časti držal pohromade magnet.
Mal ju patentovanú už v roku 1972 a v čase najväčšej slávy Rubikovej kocky viedol súdny spor s firmou Ideal Toys. Prehral ho. Zaujímavosťou takisto je, že kocka nikdy nemôže byť premiešaná tak, aby sa nedala vyriešiť.
Tri otázniky
Ja sama? - Vlani japonský fanúšik predstavil kocku naprogramovanú tak, že sa zloží sama. Dnes vie pomocou magnetov aj levitovať.
Kultúrny fenomén? - Už v roku 1981 sa kocka dostala do newyorského Múzea moderného umenia. Zahrala si v mnohých filmoch vrátane Armageddonu.
Cesta k miliónom? - Vďaka svetovému úspechu kocky sa Ernő Rubik stal prvým oficiálnym milionárom v krajinách vtedajšieho socialistického tábora.