Vedenie rodinnej šperkárskej firmy Halada, ktorá viac ako štvrťstoročie pôsobí v Česku, prevzal syn zakladateľov Eric Halada. Vkus Čechov sa podľa neho zmenil. "Preferujú skôr jednoduchší dizajn, ktorý je typický pre Západ," hovorí pre Lidovky.
Rodným jazykom Erika Haladu je nemčina, jeho mamička je Holanďanka, otec Čech, šperkárska firma Halada má ale pobočky dnes už iba v Česku.
Než sa Eric ako riaditeľ podniku plne zdokonalí v češtine, rozhovor vedieme v angličtine v jednom z pražských showroomov na Parížskej ulici.
- Nosíte šperky?
Len náramky. (Na zápästí má dva jednoduché náramky z kaučuku s drobnou ozdobou zo zlata - pozn. aut.) Otec nosí zlatý prsteň so zafírom, ktorý pre neho symbolizuje náš biznis. Dúfam, že ho ešte nejakú dobu nezdedím, tak teraz hľadám nejaký symbol aj pre seba.
- Už viete, ako bude vyzerať?
Musí to byť niečo špeciálne, ešte som nenašiel ten pravý kameň. Určite to ale bude smaragd. Otec má rád modrú farbu, ja zelenú.
- O drahých kameňoch sa hovorí, že majú magickú moc. Niektoré majú dodávať životnú silu a pozitívnu energiu, iné priťahovať úspech alebo lásku. Veríte tomu?
Na to, aby som riešil, aký kameň mi pomôže odblokovať určitú čakru, nie som asi dostatočne spirituálne založený. (smiech)
- Je symbolika kameňov dôležitá pre klientov?
Je možné, že si určitý kameň vyberú preto, že pre nich niečo symbolizuje. Je to ale ich osobná záležitosť a s nami to spravidla nerozoberajú.
- Hovorí sa, že šaty robia človeka. Platí to aj o šperkoch?
Ja s týmto tvrdením nesúhlasím. Keby ste ma stretli v mojom voľnom čase, možno by ste ma nespoznali. (Pri rozhovore má na sebe perfektne padnúci oblek - pozn. aut.)
- Akú majú šperky v našich životoch úlohu?
Pre mňa je to láska k niečomu krásnemu. A majú určité čaro. Neverím síce v ich magické účinky, ale keď si uvedomíte, čo všetko sa dokáže zo zeme zrodiť, je to zázrak.
Nedávno som bol neďaleko Drážďan v múzeu minerálov a nemohol som uveriť, aké kamene všetkých možných veľkostí, tvarov a farieb existujú. Pre každého ale šperky znamenajú niečo iné. Pre niekoho je to len dekorácia, pre iných splnený sen, na ktorý si dlho šetrili.
- Taká móda tiež býva krásna a dizajnová, v čom sú šperky iné, alebo dokonca výnimočné?
Ich pridaná hodnota je v tom, že pre nás často niečo znamenajú a budujeme si k nim bližší vzťah, napríklad keď dievča dostane svoj prvý hodnotný šperk k pätnástym narodeninám alebo za maturitu. A navyše je to doplnok. Šperky nepotrebujeme ako šaty a topánky, ale napriek tomu po nich túžime.
- Vo vašej ponuke vidím len dámske šperky. Prečo nemáte nič pre mužov?
Pár ich tu je, ale so šperkami pre mužov je to ale komplikovanejšie. Musí to byť výnimočný kúsok, a pritom nie príliš drahý. Muži vnímajú šperky ako doplnok, nie ako investíciu. Skôr si zaobstará luxusné hodinky. Je ale mnoho mužov, ktorí radi halia svoje krásne ženy do krásnych šperkov.
Keď sa ale pozrieme do histórie, šperky patrili k mužom rovnako ako k ženám. V každej dobe a spoločnosti znamenajú niečo iné. V domorodých kmeňoch im pripisujú symbolický význam, zatiaľ čo pre nás je to hlavne dekorácia.
A veľmi dlhú dobu nebolo práve spoločensky prijateľné, aby sa muži parádili. Aby nepôsobili príliš mäkko alebo zženštilo, radšej šperky nenosili.
- Vašimi klientmi sú teda hlavne muži, ktorí vyberajú šperky pre svoje ženy?
Viete, že ani nie? Povedal by som, že je to tak pol na pol, alebo že je žien dokonca viac. Kedykoľvek prídem do obchodu, vidím tam ženu. Je možné, že si len vyberajú a muž to potom príde zaplatiť, ale často si kupujú šperky samy pre seba. Pribúda samostatných žien, ktoré už nie sú finančne závislé na mužoch, a o investíciách rozhodujú samy.
To je určite tiež veľká zmena ... To každopádne. Šperky sú ale koniec koncov v prvom rade pre ženy, tak prečo by nemali mať hlavné slovo? Je dobre, že sa im tento biznis približuje.
- Mužom teda hlavné slovo zostáva iba pri výbere zásnubných prstienkov?
Áno. O tých svadobných už rozhoduje opäť žena. Ale nemyslím si, že by to mužom nejako zvlášť prekážalo. Svoju úlohu už zohrali u zásnubného - a stačilo. Často vidíme, ako pár obehal päť zlatníctiev a stále nenašli ten pravý prstienok, muž je z toho celý uťahaný.
- Ako pánom pri výbere radíte?
Pýtam sa na ich ženu. Ako vyzerá, aká je a podľa toho ich nasmerujem. Často ale vedia, čo chcú. Väčšinou ide o klasiku - jednoduchý krúžok s jedným briliantom uprostred -, ktorú vidíte vo všetkých hollywoodskych filmoch. To ja som chcel niečo špeciálne.
- Prezradíte, s akým prstienkom žiada o ruku zlatník?
Môžem vám ho dokonca aj ukázať v katalógu. Hovorí sa mu vznášajúci sa diamant. (Kameň uprostred nie je pevne pripútaný ku krúžku a naozaj vyzerá, ako by sa vznášal vo vzduchu - pozn. aut.)
- Na vašom prste ale žiadny snubný prstienok nevidím...
Ešte nie sme svoji, snubný prstienok už mám ale tiež vybraný. Nebudem mať rovnaký ako má žena. Neplatí, že manželia musia nosiť rovnaký. Budete ho mať na prste do konca života, tak je dôležité, aby vám bol pohodlný a dokázali ste sa s ním stotožniť.
- Zmenil sa za tých viac ako dvadsaťpäť rokov, čo ste na českom trhu, vzťah Čechov k šperkom?
Zmenu podnecujeme aj my tým, že meníme ponuku a prinášame niečo nové. Česi ale majú radi klasiku, nesledujú trendy za každú cenu. A majú čím ďalej tým viac ,, západný" vkus.
- Čo si pod tým predstaviť?
Nemajú štýl ako napríklad Rusi, ktorí majú radi farby a výraznejšie ornamenty. Česi preferujú skôr jednoduchší dizajn, čo je typickejšie práve na západe.
- Sedíme teraz v centre Prahy, kde sa pohybuje veľa turistov. Sú to vaši najčastejší klienti?
Nie, z osemdesiatich percent chodia Česi. Vybudovali sme si stálu českú klientelu.
- Je tiež dopyt po šperkoch na mieru?
Áno. Niekedy si ľudia prinesú vlastný kameň a chcú z neho niečo vytvoriť alebo si želajú prerobiť staré šperky. Tým, že máme v obchode aj dielňu, zákazníci sa môžu rovno osobne porozprávať so zlatníkom a opísať mu svoju predstavu. Pri procese sú tak prítomní od začiatku až do konca.
- Aké sú dnes v šperkárstve trendy?
Kombinácia rôznych materiálov, napríklad oceľ alebo drevo so zlatom alebo kaučuk so zlatom, čo mám na ruke teraz ja. Cena zlata je vysoká, preto sa uchytil aj tento mix.
- Čo podľa vás nikdy nevyjde z módy?
Zásnubný prstienky, tie sa budú predávať vždy. Z materiálu určite biele zlato. Sú obdobia, kedy sa viac predáva žlté alebo ružové zlato, vždy sa ale nakoniec zase vrátia k bielemu. Tvorí väčšinu našej ponuky.
- Ako vyzerá proces výroby šperkov?
Najskôr musíme nájsť ten správny kameň. Až potom sa rozhoduje, čo z neho bude. Je to neskutočne napínavé. Chodíme na veľtrhy po celom svete, bavíme sa s obchodníkmi a pýtame sa, aký príbeh sa za každým kameňom skrýva.
Ten potom rozprávame aj zákazníkom. Je dôležité, aby si odniesli aj nejaký pocit, zážitok a výsledný šperk mal aj emocionálnu hodnotu.
- Vy sám ovládate zlatnícke remeslo, zároveň ste ale biznismen. Akú časť máte na šperkárskom biznise najradšej?
Šperky už vlastnoručne nevyrábam. Podieľam sa skôr na dizajne. Najradšej asi mám, keď vidím finálny výsledok. Zároveň je to ale smutné, pretože si k nemu niekedy vybudujem vzťah a pri predaji sa s ním musím rozlúčiť.
- Asi je pre vás dôležité, kto sa stane jeho majiteľom...
Áno. Nie je nič lepšie, ako keď cítite, že sa šperk dostal do správnych rúk alebo sa skvelo hodí pre danú príležitosť. Snažíme sa klientov viesť tak, aby získali to, čo k nim sedí najviac. Môže sa však stať, že si zákazník vyberie niečo, čo podľa nás nie je tá najlepšia voľba, na kúpe ale trvá. S tým už nič neurobíme.
- Vedeli ste už odmalička, že budete zlatníkom?
Pôvodne som chcel učiť angličtinu a dejepis. Pre zlatníctvo som sa rozhodol až vo chvíli, keď som mal týždeň praxe so zlatníkom, ktorý sedí aj teraz dole v dielni a pre našu rodinu pracuje už asi šestnásť rokov, a vyskúšal som si to na vlastnej koži. Tak som sa po vzore staršej sestry prihlásil na zlatnícku školu.
- Necítili ste zo strany rodičov tlak, že musíte prevziať rodinný podnik?
Mohli sme sa slobodne rozhodnúť, čomu sa budeme venovať. Pravda ale je, že som v zlatníckom prostredí vyrastal, ako dieťa som mal zbierku minerálov, jazdil s rodičmi na veľtrhy. Mama vždy hovorila, že cíti, že to vo mne je.
- Vaši rodičia v biznise pôsobia štyridsať rokov. Dochádza pri rozhodovaní niekedy ku generačným stretom?
Niekedy áno, ale vo firme som už sedem rokov a sme stále na trhu. Takže vidíte, že to funguje. Nehráme sa na víťaza. Keby bol víťaz, musel by byť aj porazený a to by znamenalo, že už neťaháme za jeden povraz, pritom o to nám ide predovšetkým. Ciele máme rovnaké.
- V čom vidíte najväčšiu silu rodinného podniku?
Prekvitáme aj padáme spoločne. Nech sa stane čokoľvek, držíme spolu. Zastávame tiež určité spoločné hodnoty, v ktorých duchu podnik vedieme, a know-how si odovzdávame z generácie na generáciu. Zostáva v rodine.
- V podniku teda teraz pôsobí celá vaša rodina?
Rodičia si už splnili, čo si priali, a vedenie teraz preberám ja. Moja sestra Jennifer je tiež šperkárka a Miriam pomáhala v marketingu, ale teraz má tri deti, tak si dáva pauzu. Je to pre mňa ale celkom delikátna otázka.
V nemčine hovoríme, že ,, príliš veľa kuchárov skazí polievku ". Keď má podnik tri šéfmi, je ťažšie sa zhodnúť a udržať jeden smer. Práca s rodinou je krásna, vie byť ale aj pekne náročná.
- Máte nejaký šperk ako rodinné dedičstvo, ktorý si odovzdávate z generácie na generáciu?
To nie, ale máme niekoľko kúskov, ktoré sú naozaj jediné svojho druhu. Napríklad obrovská perla, ktorá je dosť možno najväčšou perlou v Českej republike. Jej veľkosť je naozaj výnimočná. Naskytlo sa už niekoľko ponúk na predaj, vždy sme si ju ale nakoniec nechali. Dúfam, že v rodine zostane.
Eric Halada
- Narodil sa 14. 8. 1984 v Bavorsku.
- Vyučil sa zlatníkom a vyštudoval manažment v Nemecku.
- Po dokončení štúdia najprv v Mníchove pracoval pre firmu Wempe, vyrábajúcu šperky a hodinky.
- Pred siedmimi rokmi sa usadil v Prahe.
- Po rodičoch prevzal vedenie šperkárskeho podniku Halada, ktorý založili v roku 1978 v Mníchove.
- Dnes má obchody v Prahe a Brne.