Dnes sa im však objednávky len tak hrnú, píše agentúra AFP. Modelka slávnej značky bola skutočne oblečená v katalógu pre jeseň/zimu minulého roku do cojocel bunsenesc, teda vesty bez rukávov z ovčej kože vyzdobenej výšivkami v živých farbách. Lemovala ju čierna kožušina, ktorú nosievali predkovia pri slávnostných príležitostiach.
"Vtedy som dala na facebook svoj prvý komentár, poďakovala som sa značke Dior za to, že využila tento krásny kus oblečenia," zveruje sa 52-ročná výšivkárka Dorina Hanzaová.
Ona a ďalší ľudoví umelci v tomto regióne na severozápade Rumunska neboli jediní, kto si všimol túto podobnosť. Miestne médiá hovorili o škandále a obvinili Dior z krádeže.
"Od tej doby chce túto vestu každý," teší sa Ana Floreaová, animátorka klubu umelcov v Beiušu pri maďarských maďarských hraniciach. "Vesta od Diora je stopercentne tá naša," zdôrazňuje.
"Mali ale povedať, že si ju požičali od rumunského ľudu," namieta Hanzaová, ale napriek tomu sa z tejto nečakanej popularity cojocelu raduje. 44-ročná Dana Naprodeanová jej radosť rovnako zdieľa: "Urobili dobre, že ju skopírovali, dokazuje to, že je naozaj krásna," hovorí.
Vesta za cenu mesačnej mzdy
Táto knihovníčka, ktorá rada vyšíva, sa okamžite pustila do výroby svojej prvej tradičnej vesty, A tá si už aj našla kupca: je ním Rumunka, ktorá žije v zahraničí.
Za vestu bola ochotná zaplatiť 500 eur. Práca na výrobku trvá niekoľko týždňov. Cena je však omnoho nižšia ako chce Dior. No je dosť vysoká v pomere k mesačnej mzde v Rumunsku, ktorá v prepočte dosahuje 520 eur.
"Ďakujeme vám, Dior, vďaka vám sme začali milovať náš tradičný odev," hovorí ďalšia krajčírka z Beiušu, 33-ročná Diana Herdelová. Aj ona sa chystá šiť tieto modely.
Rumunský časopis Beau Monde a reklamná agentúra McCann na internete odštartovali kampaň, ktorú nazvali Bihor Couture. Založili aj internetové stránky, kde sa dajú objednať nielen tieto vesty, ale aj vyšívané halenky a tradičné náhrdelníky. Stránky si už pozrelo milión ľudí a objednali asi tisíc kusov rôzneho tovaru.
"Chceme pomáhať ľuďom z tohoto kraja, zhodnocovať ich prácu a tradície, ktoré môžu zapadnúť do zabudnutia," hovorí bývalá šéfredaktorka časopisu Roxana Dobritaová.
Autorské práva alebo šírenie tradícií?
Catalin Dobre z agentúry McCann aj napriek úspechu tvrdí, že "módny sektor by mal robiť viac na podporu tradícií. Vo svete sa módne značky inšpirujú rôznymi kultúrami, no nepoznajú ich."
Horatiu Ilea, ktorý pracuje v bukurešťskom Ľudovom múzeu je presvedčený, že nie je správne obviňovať Diora. "Kultúra je živá, nápady sa šíria voľne, nemôžeme sa tomu brániť," hovorí a dodáva, že preberanie kultúru tu existuje už od antiky.
Namiesto kritiky tých, ktorí vestu skopírovali, aj keď si to neuvedomovali a nežiadali povolenie, by Rumunsko malo využiť túto situáciu a začať napríklad s propagačnou kampaňou na tradičné výrobky.
Faux pas
Či už ide o plagiát, alebo nie, jeden významný detail obyvateľom Bihoru neunikol: vesta, ktorú mala na sebe parížska modelka, mala na sebe motívy, ktoré patrili výhradne mužom.
"Na chrbte je vyšitý falický symbol a takúto vestu mohli nosiť iba muži vo veku plodnosti," zdôrazňuje riaditeľ miestneho múzea v Beiušu Cristian Tota.
"Tradícia nedovoľuje, aby takúto vestu nosila žena," pridáva sa aj pani Hanzaová a dodáva, že ide o zneváženie a svätokrádež. To si však francúzska značka nepochybne vôbec neuvedomila, hovorí.