Celý článok si môžete prečítať v prílohe prečo nie?!, ktorá je iba dnes, 24. septembra 2018, vložená do Hospodárskych novín. Aktuálne prečo nie?! je plné kvalitnej architektúry z domova aj zo sveta.
Najmodernejšia nemocnica Latinskej Ameriky, architektonická ikona, držiteľ mnohých svetových cien. Nemocnica Nadácie Santa Fe de Bogotá v Kolumbii z dielne Giancarla Mazzantiho s terakotovou fasádou pôsobí monumentálne.
A rovnako výnimočne vyzerajú aj iné príklady zo sveta, ktoré potvrdzujú, že aj nemocnica môže byť krásna, dizajnovo dokonalá, futuristická.
Trvá to už príliš dlho. Aj takéto reči sa vedú okolo bratislavskej nemocnice Rázsochy. Mal to byť výnimočný projekt, moderné dielo s najlepšou technológiou svojej doby.
Od roku 1985, keď sa začala táto nemocnica v Lamači stavať, uplynulo už veľa rokov. No nemocnica sa nestavia, nemocnica chátra. Už dávno nie je moderná, úžasná ani dizajnovo dokonalá. Je to skelet, zrúcanina, opacha, hanba.
Vznikne raz na mieste tejto ruiny ikonická stavba, ktorá bude aspoň trošku pripomínať Nemocnicu Nadácie Santa Fe de Bogotá z úvodnej dvojstrany? Budú nad ňou odborná verejnosť aj pacienti uznanlivo kývať hlavou?
Problém sa začína a asi aj končí pri peniazoch. Podľa predsedu Slovenskej komory architektov Imricha Pleidla systém zdravotného poistenia je politickou otázkou a nenašiel sa nik, kto by presadil aspoň kombinovaný systém s účasťou súkromného poistenia.
„Súčasný systém je v pomere ,cena/výkon‘ extrémne neefektívny, a preto nezostávajú financie na budovanie a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry, čiže výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu nemocníc. Hľadajú sa potom len prvoplánové mechanické riešenia cez redukciu poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, čiže likvidáciu už vybudovaných nemocníc, polikliník a menších zdravotníckych zariadení.“
Nemocnica budúcnosti
Vyzerá to tak, že skôr ako Rázsochy postavia nemocnicu v Martine. Vyhlasovateľom súťaže bola Jesseniova lekárska fakulta. „Aj keď sa súťaž nerodila ľahko, jej priebeh a odbornú úroveň hodnotenia anonymných návrhov môžeme hodnotiť jednoznačne pozitívne a výsledky ako mimoriadne kvalitné,“ tvrdí Pleidel.
Víťazný návrh vzišiel zo slovenského ateliéru Pantograph. „Najlepšie dokázal skĺbiť zdravotnícko-medicínsku problematiku s celým komplexom urbanisticko-architektonických, krajinárskych, ekologických, dopravných a ekonomických hľadísk.
Takýto postup a z neho generovaný výsledok by sme mohli považovať za jednu z prvých lastovičiek múdreho prístupu vo výstavbe nových zdravotníckych zariadení.“
Podľa autorov návrhu by mala moderná nemocnica klásť na prvé miesto pacienta. Preto ju navrhli kompaktnejšie a úspornejšie ako súčasné medicínske budovy. Lôžková časť pripomína hotel.
Pacienti azda konečne dostanú komfort a kvalitu. Lekári by mali získať priestory ako v modernom office. Návrh spoločných priestorov, teda vstupné foyer, chodby a reštaurácie koncipovali ako najnovšie obchodné centrum. Spoločným znakom by mala byť vzdušnosť, zeleň a veľa svetla.
V susednom Česku len nedávno vyhodnotili dve veľké súťaže architektonických návrhov. Išlo o budúcu podobu nemocníc v Hradci Králové a v Liberci. „Dnes sú nemocnice omnoho sofistikovanejšie ako pred 20 – 30 rokmi.
Treba vyriešiť prevádzku technológií, pacientov aj personálu. Všetky tieto zložky musia fungovať, a to veľmi efektívne,“ hovorí organizátor súťaží návrhov, architekt Igor Kovačevič z CCEA MOBA.
„Personál nesmie nachodiť zbytočné kilometre, musí mať čo najkratšie vzdialenosti. Návštevník sa nemôže v priestoroch strácať. Technologické hľadisko je veľmi komplikované. Keď začnete navrhovať nemocnicu, vypíšete súťaž, nájdete projektanta, zhotoviteľa, prejde aj 5 – 7 rokov. V tom čase sa technológia zásadne zmení, pretože sa vyvíja veľmi rýchlo. Na začiatku projektovania nie ste schopní pripraviť žiadne podrobnosti,“ hovorí Kovačevič.
Zdravotnícka prevádza je rovnako komplikovaná, technológie sú veľmi drahé a mali by byť od začiatku súčasťou stavby. „Keď projektujete kancelársku alebo obytnú budovu, od začiatku presne viete, čo chcete, pri nemocnici poznáte iba základné princípy.“
V Česku aj na Slovensku fungujú takmer všetky nemocnice ako verejné. Ak do tohto procesu vstúpi verejný sektor, ako sa to deje v USA alebo v Kanade, k dispozícii je vyšší rozpočet. „Aj v zahraničí väčšinou vidíme iba tie čerešničky na torte. Súkromní investori si vyberajú zväčša len tie segmenty zdravotníctva, ktoré dokážu zarábať,“ tvrdí architekt CCEA MOBA.
Perla Latinskej Ameriky
Nemocnica Nadácie Santa Fe de Bogota bola pre tvorcov výzvou. Spája staré časti nemocnice s novými a prepája nemocnicu s mestom. Je súčasťou veľkého verejného priestoru, je parkom, kaviarňou a námestím zároveň.
Architekti vytvorili záhradnú nemocnicu, ktorá má pomôcť pacientom znížiť ich stres a zlepšiť liečbu. Priestor je plný kvetov, vtákov a svetla, chránené kabíny fungujú ako solárium. Nemocnica získala Americkú architektonickú cenu v kategórii Zdravotnícka architektúra a cenu Budova roka portálu ArchDaily.
Pestrý interiér a extravagantný exteriér
Kráska z Brisbane
Detská nemocnica Lady Cilento v austrálskom Brisbane je nielen krásna, ale aj vysoko funkčná. Patrí k najmodernejším diagnostickým a liečebným zariadeniam na svete.
„Projekt Queensland bol pre nás príležitosťou spochybniť prevažujúce paradigmy a radikálne prehodnotiť model starostlivosti o choré deti. Skúmali sme, ako môže budova zlepšiť život v meste a pomôcť jeho komunitám,“ povedal šéfdizajnér Corbett Lyons.
Nemocnica je prehľadná, má jasný koncept, poskytuje pohľady na prírodu a zabezpečuje ekologické a trvalo udržateľné prostredie pre pacientov a zamestnancov. Súčasťou liečebného procesu sú strešné záhrady, zelené steny, nádvoria a okolité parky.
Integrácia umenia
Univerzitná nemocnica v kanadskom Montreale je najväčším projektom v oblasti zdravotnej starostlivosti v Severnej Amerike. Budova sa nachádza v centre mesta a nevyhnutne potrebovala revitalizáciu.
Dizajnérske tímy sa pozreli na nemocnicu z mnohých perspektív. Okrem dizajnu komunikovali so zástupcami zdravotníkov, aby záujem pacienta zostal vždy v popredí. Nový areál obsahuje aj 13 veľkých umeleckých diel. V regióne totiž platí, že minimálne jedno percento rozpočtu na rozvoj verejného života sa musí venovať integrácii umenia.
V znamení krvi
V Poľsku v Raciborzi pred štyrmi rokmi postavili Blood center, v ktorom sa nachádzajú moderné priestory, sklady, jednotka na zber krvi a komplex laboratórií. Dizajn budovy symbolizuje bohatstvo krvi, dar života, konflikt medzi biológiou a technológiou.
Červená farba je prítomná všade – na fasáde, podlahách aj stenách. V Poľsku to, samozrejme, nie je všetko. Už na budúci rok by mali slávnostne otvoriť Univerzitnú nemocnicu v Krakove za 280 miliónov eur.
V meste Gdańsk vybudovali Centrum pre neinvazívnu medicínu, ktoré stálo vyše 140 miliónov eur. Tieto pozitívne príklady ukazujú, že moderné zariadenia nemusia byť iba výsadou najbohatších krajín sveta.
Poľsko či Kolumbia k nim rozhodne nepatria. Súťaž na nemocnicu v Martine dokazuje, že aj naša krajina disponuje technickým, finančným a odborným zázemím pre tvorbu kvalitného prostredia pre verejné zdravotníctvo.