Modroltač, pýcha slovenskej kultúry. Rýdzu krásu tradičného dizajnu sme zachovali po stáročia

Modrotlač a jej tradícia sa stala šiestym prvkom spätým so Slovenskom, ktorý je zapísaný do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. (O úspechu kultúrnej pýchy Slovenska, modrotlače sme písali TU.)

Na Slovensku sa modrotlač začala produkovať už v 18. storočí a toto remeslo sa veľmi rýchlo rozšírilo do všetkých krajov. Keďže základným materiálom pre produkciu modrotlače je plátno, jej výroba sa spočiatku koncentrovala hlavne v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo vo forme domácej výroby.

Hlavným cieľom značky Modrotlač Matej Rabada je obnoviť a rozvíjať modrotlač, tradičnú farbiarsku techniku a neuspokojiť sa len s kopírovaním vzorov z minulosti, ale takisto ju dizajnovo obohacovať a pretvárať do súčasných podôb. Nemenej dôležitá je prezentácia tejto techniky medzi odbornou i laickou verejnosťou, predovšetkým formou prednášok spojených s workshopmi a vytvorenie podmienok pre ďalších dizajnérov, ktorí prejavia záujem o prácu s touto technikou. Matej vytvoril tento dizajn na workshope v Banskej Štiavnici a potom látku farbil u seba v dielni. slovensky.in

​Najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1783 z Kremnice a z roku 1784 z Dobšinej. Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu, vyrábaného v minulosti z ľanového a konopného plátna, v súčasnosti aj z iných materiálov (napríklad bavlna).

Práca zlatých slovenských ručičiek je unikátom

Prepracované vzory sa na látku maľovali ručne, ale postupne sa technika zdobenia látok vykonávala drevenou alebo kovovou formou (pečiatkou). Plátno sa najprv vyvarilo vo vode, do ktorej bol pridaný vápenatý lúh a sóda.

Následne sa plátno vypralo v kyseline sírovej, ktorá bola zriedená vodou, a vypláchlo sa v tečúcej vode. Po usušení, naškrobení a vymangľovaní bolo plátno pripravené na tlač vzorov a farbenie.

Potláčanie sa robilo s pomocou tzv. papu, teda krycej zmesi, ktorá sa naniesla na modrotlačiarsku formu. Forma sa namáčala do nádoby s papom a následne sa prikladala na plátno.

Po uschnutí papu sa plátno v rovnobežných záhyboch vešalo na železnú konštrukciu a ponorilo sa na 20 - 30 minút do studenej zmesi na farbenie, ktorej základnú zložku tvorilo indigo.

Celé plátno sa tak zafarbilo, okrem miest, kde bol nanesený pap, ktorý indigo neprijímal. Proces namáčania sa opakoval niekoľkokrát, čím viackrát sa plátno namáčalo, tým tmavšia modrá farba vznikala.

Po nafarbení sa tkanina vložila do slabého roztoku kyseliny sírovej, čím sa pap z látky odstránil a vznikol biely vzor na tmavomodrom podklade. Modrotlač sa v tomto období stala dôležitou súčasťou ľudového odevu a prenikla aj do úžitkového textilu (obrusy, prestieradlá, uteráky, posteľná bielizeň).

Modrotlač nájdeme po celom Slovensku

Technika si našla uplatnenie v sviatočnom, ale aj v obradnom či pracovnom odeve. Odev zhotovený z modrotlače sa nemusel často prať a takáto látka nebola ani finančne náročná, pretože jej potlačenie bolo lacné.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave má vo svojej zbierke vyše 600 rôznych vzorov modrotlače z rôznych modrotlačiarskych dielní z celého Slovenska.

Okrem vzoriek modrotlače má ÚĽUV vo svojich zbierkach vzorov aj neveľkú kolekciu modrotlačových foriem. Kolekcie rôznej veľkosti vlastnia aj regionálne múzeá.

Najväčšiu kolekciu modrotlačových foriem vlastní Slovenské národné múzeum (SNM) v Martine. Na Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí.