Renomovaný architekt Vincent Callebaut pár týždňov po požiari parížskej katedrály Notre-Dame publikoval svoj návrh na jej rekonštrukciu. Hlavným cieľom celého projektu je dať katedrále novú sklenenú strechu, ktorá generuje energiu a upraviť jej okolie tak, aby produkovala aj jedlo.
Callebaut vidí budúcnosť katedrály v premene na ekologicky šetrnú budovu, ktorá vyprodukuje viac energie, než sama spotrebuje a ročne vyprodukuje až 21 ton zeleniny a ovocia pre celý Paríž, uvádza iDnes.cz.
Úroda by sa podľa jeho plánov mohla predávať na miestnych trhoch a vytvorená energia by pokryla aj spotrebu v niektorých okolitých domoch.
V galérii si pozrite ukážky nového, odvážneho návrhu, ktoré pre HN poskytol architekt Vincent Callebaut:
Záhony chce architekt vybudovať pozdĺž lode katedrály. V ramenách kríženia by sa nachádzali bazény, z ktorých by sa pomocou špeciálneho systému čerpala voda na zalievanie. Na mieste vežičky, ktorú zničil požiar v polovici apríla, by bolo voľné miesto a do katedrály by tak prúdilo aj prirodzené svetlo.
Projekt s názvom "Palingenesis", čo v preklade znamená "znovuzrodenie", chce zjednotiť spiritualitu, umenie aj vedu. Taká katedrála je podľa architekta spojením ľudí a prírody.
"Katedrála by sa tak stala príkladnou eko-inžinierskou štruktúrou a cirkev by bola skutočným priekopníkom v enviromentálnej oblasti," uviedlo štúdio.
Návrh belgického architekta Vincenta Callebauta bude súperiť s mnohými ďalšími projektmi rekonštrukcie katedrály v medzinárodnej architektonickej súťaži, ktorú vypísala francúzska vláda.
Francúzi hovoria "nie"
Francúzi však nie sú naklonení inovátorskými návrhom. Z prieskumov vyplýva, že 54 percent z nich chce, aby katedrála vyzerala úplne rovnako ako pred aprílovým požiarom.
Štvrtina respondentov si myslí, že by mali architekti pri obnove chrámu dostať voľnú ruku a nemali by byť zväzovaní prísnymi pravidlami. Jasný názor na podobu rekonštrukcie nemá 21 percent opýtaných Francúzov.
Vášnivá debata o novej podobe Notre-Dame prebieha aj medzi politikmi. "Nežiadam, aby katedrála bola ešte krajšia, ale tá istá," povedal denníku Le Monde bretonský poslanec strany UDI Thierry Benoit.
Reagoval tak na sľub francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že Notre-Dame bude po rekonštrukcii "ešte krajšia ako predtým".
Katedrála Notre-Dame začala horieť 15. apríla večer. Než ju hasiči nasledujúceho dňa nadránom uhasili, požiar zničil väčšinu strechy, krov a špicatú vežičku z 19. storočia. Vyšetrovatelia považujú za pravdepodobnú príčinu vzniku požiaru elektrický skrat.
Vyšetrovanie však bude dlhé a zložité. Žiadna z teórií nie je úplne vylúčená, hoci nič nenasvedčuje zločinu. Tak by sa dali zhrnúť aktuálne správy francúzskych médií o zisťovaní príčiny požiaru, od ktorého v stredu uplynie mesiac.
Žiadny kus dreva sa nevyhadzuje
Na prelome apríla a mája sa práca vyšetrovateľov rozbehla naplno, keď začalo skúmanie zvyškov strechy a stropu, ktoré ležali na podlahe hlavnej lode od noci z 15. apríla. Na chráme zároveň pokračujú zaisťovacie práce, ktoré sa zrejme predĺžia do leta.
Francúzska vláda poverila dohľadom nad obnovou gotickej katedrály generála vo výslužbe Jeana-Louisa Georgelina. Ten v posledných dňoch previedol zničenou pamiatkou štáb americkej televízie ABC News, ktorej moderátor David Muir bol vraj prvým televíznym žurnalistom, ktorému bol od požiaru do priestoru umožnený vstup.
"Pre francúzskeho generála nie je nič nemožné. Všetko ide, keď sa chce," reagoval Georgelin na pochybnosti o tom, či je možné rekonštrukciu Notre-Dame zvládnuť do piatich rokov, ako žiadal francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Začatie stavebných prác je však stále pomerne ďaleko. V týchto dňoch sa pod pôvodnou vežičkou pohybuje iba diaľkovo ovládaný stroj a prehrabáva sa kopou spadnutého dreva a kamenia.
Pre vyšetrovateľov by práca pod klenbou hlavnej lode nebola bezpečná, povedala denníku Le Croix Charlotte Hubertová, členka francúzskeho združenia architektov špecializujúcich sa na historické stavby.
"Archeológovia a Laboratórium pre výskum historických pamiatok (LRMH) trosky triedi a čísluje. Nechávame si všetko, aj veľmi zničené kúsky. Nič nejde do koša," opísala proces Hubertová.
Dôkladne sa skúmajú všetky pozostatky trámov a kamenné klenby, píše televízia BFM TV. Snahou je zistiť, čo sa s nimi stalo a v akom poradí, čo by mohlo odborníkov priviesť k presnému miestu vzniku požiaru.
Ďalší expert Frédéric Meynier si myslí, že hoci bolo mnoho indícií stratených, "stále môžeme niektoré objaviť, pretože existuje málo materiálov, ktoré môžu spustiť a živiť taký požiar".
Okrem vyšetrovania sú tiež v plnom prúde stabilizačné práce na katedrále. "Pristúpili sme k spevňovaniu severného a západného štítu. Do finále idú práce na tom južnom... Hlavnou úlohou je teraz pre nás zistiť stav vysokej klenby," povedala architektka Hubertová. Strop, ktorý neustále sledujú snímače, sa vraj nehýbe, ale jeho pevnosť sa stále nedá potvrdiť.