Patrí k posledným ucelených industriálnym areálom, ktoré odrážajú priemyselný rozvoj Bratislavy. A jeho príťažlivosť len zvyšuje, že sa týka vody, rieky, lodí. Pre suchozemské krajiny typu Slovensko ide o jeden z mála – hoci nepriamych – kontaktov s morom.
Zimný prístav, územie medzi mostom Apollo a Prístavným mostom, patrilo v minulosti k najväčším riečnym prístavom v Európe. Vzniklo na prelome 19. a 20. storočia ako zimovisko lodí a útočisko v období vysokej vody a ľadochodu.
A tento účel plní dodnes. Časy, keď sa tu v rámci medzinárodných dunajských veľtrhov predstavovali najmodernejšie inovácie, sú však už dávno preč a aj využitie prekladiska, kedysi dôležitej funkcie Zimného prístavu, pomaly upadá. Čoraz viac je preto na mieste otázka, čo s atraktívnou lokalitou na Dunaji ďalej.
Najideálnejším scenárom by bolo vybudovať z nej zónu v štýle hamburského HafenCity – novovybudovanej prístavnej časti mesta, kde sa vzájomne dopĺňajú historické stavby a moderná architektúra.
V Zimnom prístave sú zatiaľ tri pamiatkovo chránené objekty: prečerpávacia stanica postavená v rokoch 1904 až 1905, funkcionalistický Dom lodníkov zo 40. rokov v tvare parníka a vlečný remorkér Šturec umiestnený na lodnom výťahu, v ktorom by malo vzniknúť lodné múzeum.
Zatiaľ nie sú žiadne konkrétne projekty na obzore, každý obyvateľ však môže poslať štátnej akciovke Verejné prístavy podnet, ako si budúcnosť Zimného prístavu predstavuje. Inšpirovať sa možno nápadmi, ktoré prinášajú študenti architektúry. Ako sa pre HN magazín prednedávnom vyjadrili architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý: „Ak to mesto nepokazí, môže to Bratislavu neuveriteľne posunúť.“
V galérii si pozrite aj fotografie Zimného prístavu v Bratislave: