Starostlivosť o pleť a skrášľovanie zaváňali minimálne v 50. rokoch nenávidenou buržoáziou a príliš nesúzneli s ideálom socialistickej ženy, ktorá mala byť prirodzená a oblečená do montérok či aspoň zástery. Ideológia však ženám túžbu páčiť sa z hlavy nevytĺkla.
Na maskary sa pľulo
Aj tu sa dostala k slovu preslávená ľudová tvorivosť. „Oči aj obočie sme si farbili vypálenou zápalkou,“ spomína 81-ročná Mária. Mihalniciam sa podľa nej dodával objem pomocou krému na topánky, štetcov alebo kefky na zuby.
V galérii sa na niektoré dobové výrobky zaspomínajte v obrazoch:
Farba na mihalnice sa neskôr dala zohnať v drogérii. Pretože bola tuhá, musela sa pred použitím zmiešať s vodou iné ženy na ňu jednoducho napľuli. Zlepence mihalníc sa potom rozčesávali malým hrebienkom, ale aj špendlíkom či ihlou.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.