Vareškár, gledňák, dvoják, troják, guľaška, bujónka, byliňák, cedák, misuľka, meduška, mliečenka, krbka. To je len zopár z dnes už takmer zabudnutých názvov, ktoré sú nádherným svedectvom o tom, akým dôležitým artiklom v živote našich predkov bol rôznorodý keramický riad.
Z hliny sa vypaľovali kalichy i štamperlíky, cukorničky, čajníky, šálky, vázy, formy na koláče, svietniky, džbány, kvetináče, ale aj náušnice či brošne. Najviac využívanými výrobkami v domácnosti však boli misy rôznych tvarov a veľkostí: misa zalamovaná, halušková, grajciarová, turačná a ďalšie.
Tie plnili všakovaké špecifické funkcie, najmä z nich však spoločne jedávala celá rodina. Je teda očividné, že pre pospolitý ľud bol kvalitný riad mimoriadne dôležitou súčasťou života. Na severozápade Slovenska boli vyhlásenými predovšetkým tzv. trsteňáky, na ktoré už ženičky na trhoch a jarmokoch netrpezlivo čakali. Ich kvalita bola známa v širokom okolí aj za českými a poľskými hranicami.
My sme navštívili dielňu, predajňu i školu najznámejšieho trstenského majstra Ľubomíra Hoľmu. História tejto jedinečnej keramiky je aj vďaka nemu stále živá.
Chránený pôvod
Keď ho otec ako chlapca zobral do keramickej dielne, bolo o jeho osude rozhodnuté. „Odmalička som rád kreslil a maľoval, a keď som sa dostal k hline, tá ma úplne očarila,“ začína svoje rozprávanie charizmatický keramikár.
„Ukážte mi iný tradičný materiál, ktorý vám dovolí priamo sa doň vtlačiť. Hlina je tvárna, ona jediná sa poddá. A ak k tomu pridáte živel ohňa – žiar, máte niečo trváce, z čoho sa dá jesť i piť. Dodnes ma fascinuje, keď si ju stlačím v prstoch a cítim jej štruktúru. Nuž a keď sa rozhodovalo, kam pôjdem na strednú, zašli sme sa s otcom pozrieť aj do trstenského okresného priemyselného podniku, ktorý vtedy zamestnával aj hrnčiarov. Keď som v podnikovej dielni uvidel tých šikovných mužov i ženy ťahať vázy a nádoby, vedel som, že to bude čosi pre mňa.“
Pán Ľubomír minulý rok oslávil tridsaťročnicu svojej súkromnej profesionálnej tvorby. Bol to predovšetkým on, kto opäť pozdvihol pomaly upadajúcu tradíciu. „Dá sa povedať, že od roku 1993 sa začali písať moderné dejiny trstenskej keramiky. Vrátili sme sa k využívaniu miestnych zdrojov kvalitného ílu a spoločnosť Trstenská keramika sa začala intenzívne sústreďovať na oživenie opätovného záujmu o hlinené výrobky a udržanie dlhoročnej hrnčiarskej výroby v Trstenej.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 66% na dočítanie.
Zostáva vám 66% na dočítanie.