V Prahe v posledných desaťročiach vyrástlo mnoho novostavieb, odvážna moderná architektúra tu však ťažko hľadá miesto.
Príkladom je osud návrhu Národnej knižnice od Jána Kaplického. Jednou z nemnohých výnimiek je takzvaný Tancujúci dom architektov Vlada Miluniča a Franka Gehryho na Rašínovom nábreží.
Za 30 rokov, ktoré 20. júna uplynú od oficiálneho začatia skúšobnej prevádzky domu, sa táto netradičná stavba stala jedným zo symbolov mesta a turistickým magnetom.
Aj tento projekt však nebol jednoznačne prijatý. Jeho zástancovia oceňovali odvážnu modernú architektúru, ktorá Prahe chýba, odporcovia argumentovali predovšetkým tým, že sa do historickej Prahy nehodí a naruší mestské panorámy.
V miestach, kde v rokoch 1993 až 1996 vznikla budova Tančiaceho domu, stával dom, ktorý bol zničený pri americkom nálete 14. februára 1945. O zástavbe prieluky bolo rozhodnuté už v roku 1963, no zásadný krok sa uskutočnil až v roku 1992, keď pozemok zakúpila holandská poisťovňa Nationale Nederlanden.
Na realizáciu bol vybraný projekt českého architekta chorvátskeho pôvodu Vlada Miluniča, ktorý si na spoluprácu prizval renomovaného kanadsko-amerického architekta a dizajnéra Franka Gehryho.
Kultúrnu víziu nahradil komerčný projekt
Myšlienku zastavať parcelu oprášil začiatkom 90. rokov práve Milunić spolu s prezidentom Václavom Havlom, ktorý býval v susednom dome.
Pôvodná idea počítala so vznikom domu s knižnicou, divadlom a kaviarňou, ktorý by nadviazal na kultúrnu líniu od Rudolfina cez Národné divadlo k Mánesu.
Na tento nekomerčný projekt sa však nepodarilo získať investora. Nationale Nederlanden si ako podmienky stanovila komerčné využitie objektu a spoluúčasť niektorého z popredných svetových architektov.
Milunić najprv uvažoval o Francúzovi Jeanovi Nouvelovi (neskôr podľa jeho projektu vznikol Zlatý Anjel v Prahe na Smíchove), uspel až u Franka Gehryho.
Ako neskôr Milunić poznamenal, hokejový fanúšik Gehry vtedy povedal, že pre krajinu, ktorá dala Amerike Jaromíra Jágra, urobí čokoľvek.
Gehry je známy napríklad vďaka stavbe Guggenheimovho múzea v španielskom Bilbau, ktorá však bola dokončená až rok po Tancujúcom dome. Údajne práve na pražskej zákazke si Gehry overil možnosti 3D počítačového modelovania, ktoré potom úspešne využil aj v Bilbau a ďalších projektoch.
Legendárny architekt zomrel v roku 2025 vo veku 96 rokov vo svojom dome v Santa Monice v Kalifornii.
Z kontroverznej stavby sa stal symbol Prahy
Základný kameň Nationale Nederlanden Building, ako bola budova oficiálne pomenovaná, bol položený 3. septembra 1994.
Stavba je založená na železobetónovej doske podopieranej sústavou vŕtaných pilotov. Na železobetónovej konštrukcii je pripevnených 99 originálnych fasádnych panelov.
Neoficiálny názov dali stavbe dve veže pripomínajúce postavy tanečníkov. Preto sa budove niekedy hovorí aj Ginger a Fred podľa Ginger Rogersovej a Freda Astaira. Na vrchole veže symbolizujúcej postavu muža je kopuľa s konštrukciou z rúrok potiahnutá sieťovinou z nehrdzavejúcej ocele – hlava medúzy.
Dom má deväť podlaží s vertikálnym delením na dve časti. Vďaka tvaru budovy je každé poschodie iné. To je príčinou aj určitej nepraktickosti – nesymetrické miestnosti sa ťažko zariaďujú, šikmé steny sa na človeka „rútia“.
V budove, kde časť interiéru navrhla známa architektka Eva Jiřičná, je v súčasnosti hotel, reštaurácia, bar a galéria.
Tancujúci dom získal v roku 1997 najvyššie ocenenie v kategórii dizajnu v prestížnej ankete amerického časopisu Time. V domácej ankete časopisu Architekt sa dostal medzi päť najvýznamnejších českých stavieb 90. rokov.
Česká národná banka ho vybrala ako príklad súčasnej budovy na jednu z desiatich mincí, ktoré vydala v rámci cyklu Desať storočí architektúry. Fotografia domu dnes nechýba v sprievodcoch ani v publikáciách o architektúre.
