Tvorila dezerty pre svetové celebrity aj kráľovskú rodinu. No napriek tomu dala výpoveď a cukrárčinu zavesila na klinec. Dominika Hitková krátko po maturite vycestovala do zahraničia. Nemala žiadne očakávania, jednoducho, chcela spoznávať a zažiť svet.
Po návrate domov sa vrhla na pečenie. Po roku si opäť povedala, že stačilo, a vtedy ju vraj vesmír poslal do Viedne.
„Tri roky som pracovala v gastronómii ako patisseri po boku rakúskej kuchárskej legendy Helmuta Österreichera. Postupne však opäť prišlo obdobie, keď som cítila, že musím ísť ďalej a pokročiť v mojich pracovných skúsenostiach,“ začína opisovať svoj cukrársky príbeh rodáčka z Martina nad Žitavou Dominika Hitková.
Zamestnala sa vo veľkej medzinárodnej kateringovej spoločnosti Do&Co, pod ktorú patrí aj slávna viedenská cukráreň Demel.
„Pracovala som na rôznych eventoch, cestovala som po svete a dozvedala som sa podrobnosti o cukrárni Demel. Šéfovi som povedala, že by som v nej chcela pracovať.“
Vysmial ju s tým, že nemá šancu. V Demeli totiž podľa neho mohli robiť iba tí, ktorí hovoria perfektne po nemecky, ideálne rodení Rakúšania, a väčšinou v nej zostávajú žiaci, ktorí tam praxujú.
„Prijala som túto informáciu s tým, že sa to teda nedá, tak dávam výpoveď a idem si hľadať inú prácu. Vtedy za mnou prišla jedna milá manažérka a chcela so mnou prebrať podmienky výpovede. Povedala som jej, že som sa chcela nechať preradiť do Demelu, ale vraj sa to nedá.“
Preradiť sa síce nedalo, manažérka jej však odporučila, aby si tam poslala svoje portfólio. Dominiku pozvali na skúšobný deň a jej kariéra nabrala rýchly spád.
Modelky, futbalisti a rekordná torta
Práca cake dizajnérky nie je bežná u nás, ale ani vo Viedni. Podľa nej samostatné oddelenie cukrárskeho dekorovania majú iba v spomínanom Demeli.
Šikovná Slovenka sa postupne vypracovala až na vedúcu a zabezpečovala pohovory so zákazníkmi, vypracovania návrhov a cenových ponúk, rozdeľovala prácu a starala sa o dokončovanie samotných projektov a ich prezentáciu priamo na oslave, svadbe či evente.
„Navštevovali nás rôzni cukrári, ktorí sa chceli pozrieť, ako pracujeme, chodili k nám televízie. Spomeniem známu Peggy Porschen, ktorú možno čitatelia poznajú. Od nás ako od zamestnancov sa vyžadovalo náročné pracovné nasadenie, vždy sme museli fungovať na 120 percent.“
Torty, ktoré vychádzali spod jej rúk a rúk jej kolegov, doslova vyrážali dych. „Pre mňa bolo typické maľovanie priamo na torty a zdobenie kráľovskou glazúrou. Počas môjho pôsobenia cukráreň navštívili princ Charles s vojvodkyňou Camillou, pre mňa to bola asi najväčšia pocta, keď som sa s nimi mohla stretnúť a prehodiť pár slov.“
O celebrity jednoducho nebola núdza. Dominika si spomína na Naomi Campbell, Bernieho Ecclestona, Nikiho Laudu a množstvo ďalších športovcov.
Podnik totiž spolupracoval s Bayernom Mníchov, s Juventusom Turín, Formulou 1 aj s turnajmi ATP. „Zoznam by bol asi dlhý, no pre mňa to už bola rutina,“ hovorí skromne.
Najexkluzívnejšia zákazka bola svadobná torta za 25-tisíc eur, bola dva metre vysoká a išlo o nielen jej, ale celofiremný rekord.
Súčasťou jej práce bola aj prezentácia priamo na mieste. „Najradšej som chodila na futbalové štadióny, aj keď nie som fanúšik futbalu, atmosféru zápasov milujem. Byť zoči-voči hosťom a pri svojom diele až do konca bola pre mňa vždy veľká udalosť.“
Na svadbách a oslavách si zase užívala radosť rodiny z vytvoreného diela. „Najkrajšou odmenou za moju prácu boli vždy šťastné tváre ľudí.“
Stačilo...
Hovorí sa, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. A platí to aj vo vysokej cukrárčine. „Zažívala som obrovský stres, neustály tlak. Na lusknutie prsta sme mali byť kreatívni, podávať špičkové výkony.“
Po rokoch tvrdej driny sa nakoniec rozhodla, že stačilo. „Ak mám povedať naozaj pravdu, tak v pozlátke je zabalená iba ilúzia o kráse, romantike či kreatívnej umeleckej práci.“
Skutočnosť bola taká, že mnohé prepychové potraviny sa často okamžite po prezentácii vyhadzovali. Neraz končili v koši celé hotové výrobky, iba preto, že boli trošku obschnuté.
„Toto sa ma bytostne dotýkalo, nemohla som to ďalej podporovať. V skutočnosti sa takto plytvá nielen potravinami, ale aj časom, energiou a talentom tých, ktorí všetko pripravili. Chcela som venovať energiu a schopnosti niečomu zmysluplnému.“
Z Demelu tak dala výpoveď, vrhla sa na štúdium umeleckej terapie a popri tom pracuje pre reštaurátorskú firmu na rekonštrukcii nástennej dekorácie v rakúskom parlamente.
„Okrem toho ma oslovila jedna majiteľka cukrárne v Žiline, či by som jej mohla pomôcť s konceptom. Rada som túto výzvu prijala a vždy, keď môžem a viem, rada poskytnem slovenským cukrárom poradenstvo. Z môjho pohľadu by sa za každým výrobkom mal skrývať zmysel, kvalitné suroviny a profesionálny prístup.“