Ako si pripraviť za málo peňazí chutné rizoto s hovädzím mäsom? Je to jednoduché. Potrebujete ryžu vo varných vreckách, konzervu hovädzieho a sáčok mrazenej zeleniny.
K tomu trochu korenia, cibuľu a tvrdý syr. A ďalej sa držíte jednoduchého postupu. Pripomína vám to retro varenie z dôb dávno minulých alebo táborové "rýchlovky" z kotlíka?
Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky je zrejme iného názoru. Tento pokrm totiž ako jeden z mnohých odporúča vo svojej Úspornej kuchárke, ktorú s podporou fondov EÚ vydalo s nákladom 3300 kusov pre ľudí, ktorí majú hlbšie do vrecka.
V galérii si pozrite recepty, ktoré majú podľa expertov od ľahkých, lacných a určených pre rodiny s deťmi - ďaleko:
Zdarma ich rozdávajú v azylových domoch a dajú sa nájsť aj na internete. V úvode stojí: "Naša kuchárka je tu jednoducho pre tých, ktorí si chcú z dostupných surovín uvariť niečo jednoduché a chutné na jedenie."
Roman Vaněk z Pražského kulinárskeho inštitútu knihu bez váhania označil za amaterizmus, kritizujú ju ale aj lekári. Nielenže sa dá variť lacnejšie z čerstvých surovín, väčšina pokrmov je ale aj pomerne nezdravých.
Obsahujú veľa soli a ich základom sú v mnohých prípadoch konzervy. Profesor Štěpán Svačina, prednosta kliniky endokrinológie a metabolizmu VFN v Prahe, zdôrazňuje, že sociálne slabší ľudia sú chorľavejší: "Do značnej miery to súvisí so zlou výživou. V tejto kuchárke nie sú všeobecne úplne zdravé jedlá, chýba zelenina, recepty obsahujú príliš veľa soli," vymenúva lekár.
"Najväčšou chybou je časté používanie konzervovaných potravín. Určite to nie sú optimálne investované peniaze EÚ. Aj chudobné jedlo môže byť chutnejšie," dodáva.
Úsporná kuchárka z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí je podľa oznámenia hovorcu rezortu Vladimíra Řepky určená prijímateľom potravinovej pomoci napríklad z azylových domov, v knihe sa však tiež uvádza, že ju ocenia aj domácnosti či rodiny s deťmi.
"Pokúsili sme sa pamätať na všetkých," píše sa v nej. Veľa receptov, ktoré štát odporúča, však počíta napríklad s konzervovaným mäsom či fazuľou v plechovke. Vyloženým plytvaním je potom napríklad recept na takzvané masové placky, ktorých východiskovou surovinou je 290 gramová konzerva bravčového mäsa vo vlastnej šťave.
"Z konzervy vyberieme obsah bez tuku," uvádza sa v postupe. Znamená to, že minimálne 15 percent konzervy, ktoré tvoria tuk, sa vyhodí.
Pre rodiny s deťmi? Chyba
Kniha navyše zanedbáva úplne základné fakty, ako je doba varenia, ingrediencie sú vymenované nepresne, niektoré chýbajú a sú zahrnuté až do postupu. MPSV ju financovalo z operačného programu potravinovej a materiálnej pomoci EÚ.
Jej tvorba vyšla na 75-tisíc korún (2.903 eur) a podľa hovorcu Řepku sa na nej podieľala Slezská diakonia, Inštitút cirkulárnej ekonomiky, iniciatíva Zachráň jedlo a Sekcia výživy a nutričnej starostlivosti.
Nápad na vydanie pochádza z roku 2015, kedy ministerstvo začalo rozdávať potravinovú pomoc tým, ktorí ju potrebujú. "Pracovali sme na nej zhruba dva roky," povedala Lenka Waszutová zo Sliezskej diakonie.
Lidové noviny žiadali aj informáciu, či sa na receptoch podieľali lekári, špecialisti na výživu či šéfkuchári a kto ich konkrétne zostavoval. Na tieto otázky hovorca Řepka neodpovedal.
Iniciatíva Zachráň jedlo dodala do kuchárky iba tri recepty, tie však patria k tomu zaujímavejšiemu (vývar zo zeleninových zvyškov, špenátové halušky zo zabudnutého chleba a chlebový koláč s čokoládou).
"Ministerstvo nás oslovilo, či by sme neprispeli. Na celkovom koncepte knihy sme sa nepodieľali," hovorí Adam Podhola z iniciatívy. Čiastočné vysvetlenie ponúka Lenka Waszutová zo Sliezskej diakonie.
"Podklady pripravoval pre ministerstvo náš tím ľudí, všetko zastrešil kolega, ktorý je ale momentálne v zahraničí a s ktorým sa nám nepodarilo spojiť. Pokiaľ viem, on je niekoľko rokov v blízkom kontakte s ľuďmi bez domova, najskôr receptúry zbieral od nich.
Nie všetko v knihe je ale od nás. My sme dodávali recepty pre využitie potravinovej pomoci. Ak to ministerstvo prezentuje aj ako kuchárku pre chudobnejšie rodiny s deťmi, je to chyba. Tie si môžu nakúpiť čerstvé suroviny oveľa lacnejšie v akciách v supermarketoch," dodáva Waszutová.
LN požiadali o odborný názor na kuchárku Romana Vaňka z Pražského kulinárskeho inštitútu. Označil ju za "knižnú šialenosť". "Verím, že ľudia zo Sliezskej diakonie nehodlali na tomto, diele zbohatnúť. Rovnako tak chápem, že majú právo vedieť o gastronómii, kvalite jedla, alergénoch, nutričných hodnotách, relevantných kuchárskych postupoch atď. Podstatne menej ako profesionálni kuchári," napísal Vaněk.
"Podstatné je potvrdenie arogancie, lenivosti, neschopnosti a pokrytectva ministerských úradníkov. Ich totálne odtrhnutie sa od reálneho sveta ľudí s nízkym príjmom."
Autorskému kolektívu poslal niekoľko rád: "Ľudia bez domova a najchudobnejšie domácnosti nečítajú brožúry ani návody, ako si lepšie pochutiť! Kašlú na väčšiu efektivitu využitia potravín, ktorú im kniha ponúka. Neplytvajú. Nemajú čím."
Spomienka na dobu hladu
Úsporné kuchárky vychádzali aj z dávnej minulosti, napríklad v čase vojen či neúrody. Napríklad významný etnograf Čeněk Zíbrt opisuje: "Roku 1776, ľud chudobný, ako dobytok - trávu a byliny požíval, kôry od stromov uhryzol a ohryzával, semienka zbieral rozličné a prehĺtal, muchy uhynuté, psy, mačky, hovädzí dobytok, ovce a háveď uhynutú hľadal, aby sa nasýtil. Na tisíce ľudí hladom zomrelo."
Prináša ale aj mnoho návodov, ktorými sa možno inšpirovať aj dnes. Napríklad medzi polievkami z divokých bylín je to štiavová, ktorá sa dodnes pripravuje v susednom Poľsku a na Slovensku.