Pijete čiernu kávu? Podľa niekoľkých titulkov, ktoré prednedávnom kolovali zahraničnými spravodajskými portálmi, je pravdepodobné, že ste psychopat. Ale nezúfajte, podľa vedcov v tom nie ste sami.
To isté platí aj pre tých, ktorí obľubujú jedlá a nápoje s horkou chuťou, ako je napríklad tonik alebo z jedál je to kapusta, brokolica či reďkovka.
A čo stojí za týmto tvrdením? Portál Health vyhľadal pôvodnú štúdiu, ktorá objasňuje toto odvážne tvrdenie a takisto aj príbuzné výskumy, týkajúce sa preferencií našich chutí a s tým spojených osobnostných čŕt.
Ukázalo sa, že láska k horkým potravinám a nápojom je spojená s niektorými odstrašujúcimi charakteristikami. Spomínaná známa štúdia, ktorá uprednostňovanie pitie čiernej horkej kávy spája s psychopatickými osobnostnými vlastnosťami - bola v roku 2016 zverejnená v časopise Appetite.
Chuť na sladké - prívetivosť, chuť na horké - psychopat. Je to tak?
Autori štúdie pochádzajú z univerzity v rakúskom Innsbrucku a hneď v jej úvode píšu, že "existuje určitá spojitosť medzi našimi chuťami, vkusom v jedle a pití a osobnosťou. Dôkazy sú však stále nedostatočné," dodávajú.
Predchádzajúce štúdie preukázali, že ľudia, ktorí uprednostňujú sladké potraviny, budú s väčšou pravdepodobnosťou spokojnejší a prívetivejší, ale budú mať skony k neuroticizmu.
V inom výskume sa zas chuť na horké spája s tvrdšími morálnymi úsudkami a nepriateľskými či zlomyseľnými myšlienkami a správaním. Autori štúdie predpokladali, že aj ľudia, ktorí uprednostňujú horké jedlá (a pravidelne ich konzumujú) oplývajú "zlomyseľnými" osobnostnými črtami. A prišli k tomu zisteniu prostredníctvom dvoch experimentov.
V prvom využili online prieskum, ktorý zahŕňal 500 dospelých jedincov, rôzneho veku a úrovne vzdelania. Účastníci boli požiadaní, aby vyjadrili čo im chutí v rámci niekoľkých druhov potravín a nápojov, ktoré zahŕňajú sladké (ako cukrovinky a čokoládové koláče), kyslé (citróny, ocot), slané (slanina, hovädzie mäso) a horké chute (káva, reďkovky). Spolu s nimi vypracovali aj štyri rôzne testy osobnosti.
Druhý experiment bol podobný, s výnimkou toho, že vedci požiadali účastníkov, aby ohodnotili sladkosť, horkosť, slanosť alebo kyslosť každého z týchto jedál - individuálne. To kvôli tomu, aby posúdili, či zúčastnení boli skutočne stotožnení s tým, že tieto potraviny patria do špecifických kategórií, v ktorých boli zaradené.
Výsledky uspokoja mnohých milovníkov čiernej kávy a horkého
"Pitie kávy s cukrom a mliekom napríklad úspešne maskuje väčšinu horkosti samotnej kávy," napísali. A výsledky? Výskumníci zistili, že preferencie horkej chuti boli "pozitívne spojené so zlomyseľnými črtami osobnosti", spolu s každodenným sklonom k sadizmu a psychopatiou.
"Zosumarizované výsledky naznačujú, že to, ako veľmi má daný človek v obľube potraviny a nápoje s horkou chuťou je stabilne viazané na to, aká temná je ich osobnosť," píšu.
V prvom experimente (v druhom však nie) bola preferencia horkej chuti spojená aj s narcizmom a machiavelizmom, znakom, ktorý reprezentuje snahu manipulovať a zneužívať ostatných, aby dosiahli svoje ciele. Spojenie narcizmu, machiavelizmu a psychopatie tvorí to, čo psychológovia nazývajú temná trojica osobnostných znakov.
Čo to znamená pre ľudí, ktorí obľubujú svoju čiernu kávu? Pravdepodobne nie je veľa. Steven Meyers, profesor psychológie na Rooseveltovej univerzite, prehodnotil štúdiu o zdraví a hovorí, že našiel len "veľmi malú súvislosť" medzi preferenciou chuti a osobnosti.
"Zistenia je potrebné interpretovať opatrne a výsledky by museli byť viac krát overované, kým si zaslúžia širokú pozornosť," hovorí. Spojenie medzi preferenciou horkej chuti a antisociálnymi osobnostnými vlastnosťami by bolo významné len vtedy, keby autori štúdie použili určité meracie techniky, vysvetľuje Meyers.
Spojenie zmizlo podľa neho vtedy, keď sa autori pýtali respondentov, koľko určitých potravín reálne preferujú v rámci svojho zoznamu horkých potravín a nápojov. "Možno to naznačuje, že antisociálni ľudia reagujú na otázky v rámci všeobecného prieskumu provokatívnejším spôsobom,“ hovorí.
„Navyše, preferencia chutí človeka vysvetľuje menej ako 5-percentnú pravdepodobnosť, že on alebo ona majú takéto „čierne“ osobnostné črty. V psychologickom výskume to predstavuje len veľmi malé percento," dodáva Meyers.