V období prechodu medzi zimou a jarou sme mnohí náchylní k ochoreniam. Okrem takmer všadeprítomnej chrípky vládnu v tomto období aj mnohé virózy a infekcie.
Slovensko ako aj celý svet okrem toho ovláda v posledných týždňoch aj strašiak v podobe koronavírusu.
Nariadenia a odporúčania sa na nás valia zo všetkých strán, pri posilnení imunity a obrane proti vírusom si však môžeme pomôcť aj prírodnou cestou.
Prinášame vám trojicu potravín, ktorých účinky sú neodškriepiteľné a podložené sú dôkazmi a vedeckými štúdiami. Zostavil ich slovenský lekár a odborník na výživu Boris Bajer.
Cesnak
Metaanalýzy štúdií (Ried 2016) jasne dokazujú pozitívny vplyv cesnaku na imunitný systém, s čím súvisí zvýšená produkcia NK buniek (natural killer cells - prirodzené zabíjačské bunky), T a B lymfocytov a zvýšená makrofágová aktivita.
Okrem toho má cesnak účinok aj na reguláciu cholesterolu a znižovanie tlaku, na čo si musia dať pozor pri konzumácii najmä osoby s prirodzene nižším tlakom (hypotonici). Môžu za to pravdepodobne allín, gama-glutamyl cysteín a iné látky obsiahnuté v tejto potravine (Arreola 2015).
Ovocie a zelenina obsahujúce vitamín C
Z hľadiska dávky vitamínu C už 100 až 200 mg dokáže v tele zabezpečiť dostatočnú kapacitu v rámci prevencie chorôb. Vyššie dávky sú v tomto prípade zbytočné. Iné je to však pri prebiehajúcom akútnom ochorení.
Vtedy sa v tele tvorí oveľa viac kyslíkových radikálov ako pri "zdravom" stave a zdá sa, že potreba vitamínu C je niekoľkonásobne vyššia (určité zdroje hovoria o množstve v gramoch).
Vitamín C pomáha imunite zvyškovaním tzv. diferenciácie a proliferácie (rozmnožovanie buniek a tvorenie nového tkaniva) B a T lymfocytov, ktoré potom lepšie dokážu brániť telo - aj pred vírusmi (Carr, Maggini 2017).
Ľudia mylne považujú citrusové plody za najlepší zdroj vitamínu C, v skutočnosti je ho niekoľkonásobne viac v paprike (najmä žltej, červenej), ale aj v guave (nazývanej aj guajava), ríbezliach, keli, kivi, či v brokolici.
Bobule
Je potvrdené, že bobuľovité plody výrazne pomáhajú pri zvyšovaní imunity (Nair et al. 2017), no čo za tým stojí, je zatiaľ v medicínskej vede záhadou. Predpokladalo sa, že by to mohlo byť kvôli obsahu antokyánov (anthocyanidin / anthocyanin), ktoré patria medzi flavonoidy.
To, čo sa však potvrdilo v skúmavke (in vitro) sa zatiaľ v organizme (in vivo) podľa štúdií nepotvrdilo. Antokyány obsahujú napríklad aj okinawské sladké zemiaky, ktoré sú základom stravy Japoncov z tejto oblasti, vyznačujúcou sa dlhovekosťou svojich obyvateľov.
Zaujímavosťou je, že natoľko populárny Acai obsahuje takmer o polovicu menej týchto látok, ako naše čučoriedky a dokonca ešte menej ako baklažán.