„Podobné príbehy prežívame od včera viacerí. Je smutné, že ľuďom, ktorí sa ti za tie roky stali blízkymi musíš povedať prepáč, nemám pre teba prácu. Mrzí ma, že budeš mať problém prežiť…“ napísal pred pár dňami na sociálnej sieti Tomáš Callo, majiteľ prevádzky Dublin Cafe v Prešove.
Za trpkými slovami bola aj situácia a obmedzenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Prečítajte si úprimné vyjadrenia aj to, ako pracovníci v oblasti gastronómie vnímajú aktuálnu situáciu:
Marián Galuška, známy barista, pražiar kávy 9 Grams Coffee a majiteľ prevádzok v Žiline a v Bratislave
"Veci sa dejú, život beží. Nechcem teraz rozvíjať príbeh ohrozených 35 pracovných miest z nášho tímu (kde sme cca 70 ľudí na TPP, dohode alebo brigádne). Chcem sa len zamerať na jeden - možno pre štát - nepodstatný príbeh.
Ženy, ktoré umývajú riad. Ich príbehy sú viac než smutné. Sú to totiž ženy v rokoch, ktoré nemajú inú šancu zarobiť. Veď kde ich niekto zamestná v preddôchodkovom veku?
Nám však nesmierne pomáhajú v kuchyni pri práci s umývaním tanierov a príborov. Veľmi ťažká práca, ktorú nie je vidieť, oceníte však vždy čisté príbory na stole, čiže to, čo považujete za samozrejmosť. Avšak aj o to sa vždy musí niekto postarať.
Od stredy tohto týždňa začínajú byť alebo lepšie povedané - sú pre nás nepotrebné, lebo sa nebude mať aký riad umývať, keďže si môžete svoje jedlo (ak sa zastavíte a podporíte personál alebo servis) zobrať so sebou v plastovom alebo eko obale s bambusovým alebo plastovým príborom (tu sa pozastavím nad tým, že zelená Európa 2030 sa nám vzdaľuje).
Ja alebo naša firma má byť postavená pred tvár plnú vrások s nie veľmi krásnym životným osudom, mám byť tým katom (nie vlastnou vinou a pričinením), mám byť tým, kto týmto ženám do očí povie, že nie sú potrebné, že ich nepotrebujeme.
Aj keď ich práca bola perfektná a pracovali na 100 percent? Nechcem a predsa sa musím(e) pred ne postaviť, možno zahrať tvrdý výraz, aby boli potlačené slzy, tváriť sa silno. Vo vnútri duše ma skľučuje pocit, čo budú tieto ženy robiť, z čoho budú žiť?
Ich osudy nie sú ľahké, dôchodky majú ako žobračenky. Všetci vravia, život je boj! Áno, súhlasím. Ja sa pobijem, ja ešte mám energiu, ja sa budem snažiť.
Toto nepíšem ako prosíkanie o pomoc a ľutovanie. Snažil som sa to napísať ako fakt, že takýchto príbehov žien sú v gastre a v pomocných službách tisíce a sú vďačné za každé euro."
Peter Ruman, kaviareň Profile v Krupine
"Prežívame to pravdepodobne všetci. Riešime situáciu ohľadom našich zamestnancov a ako udržať prevádzku v tomto období, aby sme pokračovali ďalej po spustení opatrení. Pre nás v menšom meste je to ešte horšie ako vo väčších mestách."
Tu si ľudia nebudú brať kávu alebo koláč so sebou, hoci samozrejme, pár zákazníkov sa nájde. Ale to len zaplatíme náklad na koláče, ak vôbec. Nehovorím o nájomnom, nákladoch na energie, ďalších poplatkoch, ktoré musia byť platené z princípu, keď máte prevádzku.
Výplaty a mnoho ďalšieho... Ak nás štát podrží tak, ako pri prvej vlne, že som dostal 300 eur za dva mesiace a v strate som bol 8 000 eur, tak neviem, ako sa opäť postavím na nohy..."
Jozef Kaňuk, majiteľ prevádzok Nico caffé, Gottwaldka, Zwicker, Loft, Kromka v Prešove a Košiciach
"Je 13. októbra 2020, presne pred siedmimi mesiacmi sme sa s manželkou museli prvýkrát postaviť pred našich ľudí, s ktorými robíme roky a povedať im, že pre nich nemáme prácu a stali sa nepotrebnými.
Obrovská irónia hlavne v našom segmente, kde šikovných ľudí hľadáme ako ihlu v kope sena. Kto nás pozná, vie, že sa práce nebojíme a hľadáme riešenie za každých okoľností. Doslova z večera do rána sme premenili naše prevádzky na donášky, zaťali sme zuby a makali.
Čakali sme, čo pre nás pripraví štát, no okrem "buzerácie" sme sa nedočkali ničoho. Straty a dlhy splácame dodnes... Ponadávali sme si, pohundrali, ale povedali sme si: dobre, ideme ďalej.
Podarilo sa nám udržať väčšinu pracovných miest, no po siedmich mesiacoch sme opäť v rovnakej situácii. Teraz však už vieme, že sme tu sami za seba. Bez pomoci, bez vízie.
V gastre je papier, ceruzka a kalkulačka alfou a omegou. Kto bol v matematike slabý, gastro ho zomelie. V našom príklade nám už teraz svieti pri každom výsledku obrovský mínus.
Od štvrtku nás opäť čakajú kruté rozhodnutia o osudoch našich zamestnancov, no zodpovednosť za to už niesť nedokážeme. Nemáme z čoho."
Alojz Hlina, majiteľ prevádzok Bratislavská reštaurácia, Franz Xaver Messerschmidt, Slovak pub, Biofarma Stupava a bufet na Železnej studienke
"Máme dve reštaurácie, kaviareň, bufet a salaš. Pred koronou sme nášmu štátu odvádzali na DPH a odvodoch približne 100-tisíc eur mesačne. Plus daň z príjmu PO za minulý rok, za dve spoločnosti spolu to bolo 205-tisíc eur.
Ak chce byť štát zodpovedný a nezničiť celý segment gastrobiznisu a nechce, aby sa doň vrátila mafia a divoké 90. roky, musí mu pomôcť.
Ničí ho nielen korona a opatrenia na zabránenie šíreniu epidémie, ale aj chaos a nekompetentné riadenie našej krajiny. Štát má pomáhať spravodlivo, hospodárne a efektívne.
Ak niekto nášmu štátu niečo platil, tak je predpoklad, že aj bude platiť a aj preto by mal dostať pomoc. Gastrobiznis je v ťažkej situácii nie preto, že sa mu nechce variť, ale preto, že nemôže podnikať a ak normálny gastrobiznis prežije, bude to dobré aj pre štát.
Máme e-kasy, štát vidí, kto mal aké tržby. Parametrom na odškodnenie by malo byť aj určité percento z tržieb podľa e-kasy za predchádzajúce obdobie.
Ak sa bude odškodňovať aj podľa tržieb na e-kasách, bude to spravodlivé a aj motivujúce pre tých, ktorí svoje tržby riadne registrujú. Plus po internete koluje mapka, kde je aké DPH na gastro v Európe. S našou 20-percentnou DPH tam poriadne "svietime".
To si naozaj myslíme, že nikde inde v Európe nejde segedín tak dobre ako na Slovensku a tu môžeme platiť najvyššiu DPH v Európe? Tí, čo štátu platili, ak prežijú, tak aj budú platiť.
Ak väčšinu segmentu cestovného ruchu a gastra ovládne mafia, štát potom nebude mať skoro žiadne príjmy."
Zuzana Bretz, nevesta majiteľov rodinného hotela Menhard vo Vrbove
"Je to pre nás veľmi smutná správa, nakoľko sme sa stále nespamätali z prvej vlny a sme nútení náš rodinný hotel a reštauráciu Menhard vo Vrbove zatvoriť.
Náš entuziazmus a zanietenosť za posledných sedem rokov sú v tomto roku ťažko skúšané. Veľkou škodou je, že práve my, ľudia, ktorí sa snažíme slovenskú gastronómiu posunúť vyššie, nesieme najväčšiu záťaž, a bohužiaľ bez adekvátnej diskusie a finančnej podpory.
V tomto duchu sa slová premiéra o spolupodieľaní sa na kríze rozplývajú. Ale v každom prípade je zdravie a život prvoradý, takže aj my nesieme s pokorou svoju zodpovednosť, respektíve naše prežitie aj na svojich pleciach. Tak si navzájom všetci držme palce."
Slávka Brijaková, dcéra majiteľov rodinnej reštaurácie Malý mlyn v Šiatorskej Bukovinke
"Je to veľmi smutné. Sme tesne pri Maďarsku približne dvesto metrov od hranice, ktorú nám od septembra zatvorili. Ledva sme vedeli dať zamestnancom výplatu a teraz zatvoria úplne.
Tiež máme podobný osud ako väčšina gastro podnikov na Slovensku. 2. februára 2021 by naša rodinná reštaurácia mala 30. výročie. Založili ju naši rodičia a pracujeme - alebo pracovali sme - v nej tri generácie. A teraz nás po druhýkrát znovu zatvorili. A nikoho nezaujíma, že naša reštaurácia živila 10 rodín."